Stačí si pozrieť Zoborské listiny. Spomína sa v nich Bojnický zámok a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz“. Táto zmienka nesie letopočet 1113. Nových majiteľov Hotela pod Zámkom v stredoslovenskom kúpeľnom mestečku to inšpirovalo k zmene názvu zo Zlatej ruže na Restaurant 11 13. Odštartovali ním celkovú premenu reštauračnej (i hotelovej) filozofie. Je založená na modernej slovenskej kuchyni z poctivých čerstvých surovín. Podpisuje sa pod ňu šéfkuchár Marek Karaka s bohatými skúsenosťami zo štvorhviezdičkových hotelov a rezortov na Slovensku i v Čechách.

Už pri prvom kroku do reštaurácie je jasné, že filozofia čerpá z tradícií hotelových reštaurácii; stoly sú kompletne prestreté, prevláda biela farba v kombinácii s tmavohnedou, zo stropov visia sklené lustre a obsluha používa príručník.  Ak hosť túži po menšej formálnosti, nuž takých zariadení je v Bojniciach viac než dosť. Toto je skrátka iná káva – miesto pre oslavu, pracovné stretnutie, chvíľa pre fine dining...

Jeho ochutnávanie sme začali oboma predjedlami a oboma polievkami. Viac ich v jedálnom lístku nebolo. Už to bol prvý znak toho, že manažment kuchyne sa vyzná v gastronomických trendoch a neponíma jedálny lístok ako telefónny zoznam. Názvy „Údený hovädzí jazyk na maslovom chrene“ (4,20 €) a „Foie gras creme brulee s domácou brioškou“ (4,90 €) síce nezneli ako prísľub  originálneho jedla, aké inde nedostanete, ale skutočnosť predčila očakávania a predovšetkým niesla osobitý rukopis šéfkuchára. Oko si prišlo na svoje a chuťové poháriky neskôr ocenili jemnosť tenulinkých plátkov jazyka.

V slepačom vývare s domácimi rezancami (2,60 €) nechýbala hrsť zeleniny, mäsa i cestovín, veľmi nám chutila aj Zemiaková polievka s hubami, kôprom a vajíčkom (3,60 €).

Pri hlavnom jedle sme mali na výber štyri mäsové jedlá, tri ryby, dve rizotá a dve možnosti cestovín. K tomu aj tri druhy šalátov. Napokon voľba padla na Dusené jahňacie kolienko so zemiakovo-zelerovým pyré a mäsovou šťavou (16,80 €), Sous-vide pripravovanú roládku z panenky so sušenou slivkou, dusenou kyslou kapustou a s domácou knedľou (9,20 €) a Jemnú pečenú pražmu na bylinkách a cesnaku (12,00 €), ktorá ešte nedávno plávala v chorvátskych vodách. Po jedlách – okrem kostí - neostal ani kúsok. Boli totiž premyslené do poslednej bodky a rovnako dobre uvarené.

V tejto súvislosti treba spomenúť aj mimoriadne pôsobivé, no ťažké štvorcové taniere, pri ktorých sa zápästie čašníčky namáhalo viac než pri športe. Až sme sa čudovali, ako to jej subtílna postava vôbec zvláda. Zvládala toho však ďaleko viac, či už po profesionálnej stránke alebo takej bežnej komunikačnej.

Pritom – ako sme sa neskôr dozvedeli – jej bolo nesmierne ľúto za školením o víne, ktorého sa v ten deň zúčastnili jej kolegovia. Počas stolovania sa niekoľkokrát pýtala, ako nám chutí, vysvetlila aj príbeh názvu, popísala spôsob prípravy sous-vide. Nezabudla nás pozvať na zabíjačku, ktorú reštaurácia chystala o niekoľko dní alebo živú hudbu v hotelovom cocktail bare.

Hodnotenie sme zavŕšili dobrým espresom (1,80 €) a ešte lepšími dezertmi. Opakovala sa situácia zo začiatku obeda. Názvy „Maková palacinka so slivkovým džemom“ (4,90 €) a „Gaštanová roláda s čokoládou a hruškovým čatní“ (5,40 €) ani nesľubovali tak originálny zážitok, z akého sme sa napokon tešili. Obzvlášť sme hodnotili poňatie palacinky, z ktorej sa vykľulo šesť miniroládok.

V deň našej návštevy sa Restaurant 11 13 pustil aj do projektu týždenného menu. Tri hlavné jedlá v kombinácii s dvoma druhmi polievok (alebo predjedlom), a dezertom majú rôznu cenu. Kým za menu so Sviečkovou na smotane a domácou knedľou zaplatil hosť 9,90 €, za Kuracie stehno na paprike s haluškami a grilovanou cibuľkou 7,90 € a obed s Cestovinami s kuracím mäsom a parmezánom stál 6,90 €. Správa sa medzi Bojničanmi i Prievidžanmi rýchlo rozniesla aj vďaka tomu, že v cene je zahrnutá aj voda a menu sa dá objednať od 11.00 po celý deň. Kto teda nestihne obed, môže sa prísť za prijateľnú cenu najesť aj večer.