Koniec sveta ako niekedy hovoríme odľahlým (ale často malebným) končinám, nemusí byť vždy „koncom sveta“ aj čo sa týka kilometrov, ktoré k nemu vedú. Jeden je napríklad len asi cca 45 minút jazdy z rušných Donovál a 19 km od Liptovskej Osady, prvej dediny pod nimi, ak idete smerom zo západu.
Tu sa nachádza vo výške 1050 metrov nad morom stará banícka osada Magurka, jedno z najvyššie položených sídiel u nás. A v nej rovnomenná chata, medzi turistami vychýrená Chata Magurka, kde našli posteľ prví turisti už pred 80-timi rokmi. Odvtedy mala chata mnohých vlastníkov, veľa krát bola zatvorená. Od roku 2009 je po rekonštrukcii v neptretržitej prevádzke.
Horské chaty poskytujú väčšinou jednoduché ubytovanie a stravu, nejaký veľký komfort tu netreba hľadať. V Magurke si na svoje ale prídu aj turisti, ktorí chcú viac len ako posteľ a aj preto sme sa rozhodli ju navštíviť. Leží priamo pod hrebeňom Nízkych Tatier a turistické chodníky sa tu začínajú priamo pred dverami – od tých nenáročných, vhodných aj pre rodiny s deťmi až po túry na hrebeň Nízkych Tatier. V zime sa dajú robiť priamo odtiaľto bežkárske a skialpinistické túry, výlety na snežniciach, zjazdovky sú „cez kopec“.
Izbu sme si rezervovali telefonicky a následne mailom. Najprv sme sa nedovolali, ale vzápätí nám volali naspäť a potvrdili rezerváciu aj mailom. Cesta k chate je dobre značená, na odbočkách sú smerovníky a dopomohli sme si navigáciou. Miestami je cesta, ktorá ide cez les horšia, ale v podstate je bezproblémová, 4x4 na to, aby ste sa sem dostali, v lete nepotrebujete, v zime sa určite zíde. Alebo minimálne snehové reťaze. Cestu síce udržiavajú, ale sme predsa len v horách. Zaparkovať sa dá priamo pred chatou, ktorá sa nachádza na hornom konci osady Magurka.
V Magurke ponúkajú ubytovanie turistického štandardu vo viacposteľových izbách so spoločným príslušenstvom (10 EUR osoba) alebo v 2-5 posteľových izbách s prístelkou, kúpeľňou a wc (15 eur za osobu). My sme bývali v izbe s troma posteľami a gaučom, ktorý sa dal roztiahnuť pre štvrtú osobu. V izbe dominovalo drevo, tak ako dominuje spolu s kameňom v celej chate a bola naozaj priestranná.
Matrace boli kvalitné, dobré osvetlenie pri posteliach, mali sme dostatok odkladacích priestorov aj pre dlhší pobyt, všade útulne a čisto. Televíziu tu nehľadajte, ste v horách, na spoločenské vyžitie slúži reštaurácia s krbom, knihami, spoločenskými hrami. Okrem drevených lavíc sa dá posedieť aj v pohodlnej sedačke, alebo na peknej terase. V čase nášho pobytu lialo, takže terasu sme nevyskúšali, rovnako ako saunu, ktorá sa nachádza vedľa chaty spolu s kaďou. Pre malých turistov, ktorí nemali cez deň dosť pohybu, je pod chatou veľké ihrisko a pre tých väčších zase ohnisko.
Priamo v chate môžeme mať digitálny detox, nie je tam totiž mobilný signál, ten je vonku pred ňou. Na stránke sa uvádza, že v reštaurácii je wifi, ale to sme neskúšali.
Reštaurácia tu servíruje jednoduché jedlá, my sme si dali bryndzové halušky a kapustné strapačky, obidvoje boli výborné, naozaj zo zemiakov, nie z múky. Bryndze, kapusty a slaniny na nich hojne. Raňajky si tiež možno vybrať z jedálneho lístka, urobili nám tu chutnú praženicu a naozaj výborný chlieb vo vajíčku. Všetko pripravili priamo pred podávaním. Check -out je o desiatej.
A celkový pocit? Počasie síce naše plány na turistiku zmarilo, ani malá túra sa nedala podniknúť, takže sme po raňajkách z Magurky odišli. Ale už tých pár hodín, ktoré sme v tomto krásnom prostredí strávili, nám stačilo, aby nám bolo ľúto, keď sme prišli do Liptovskej Lúžnej a potom do Liptovskej Osady, že sme znovu v „civilizácii“.
Zhrnutie:
Plus: krásne prostredie, turistické chodníky hneď pred chatou, príjemné ubytovanie
Mínus: ktoré je zároveň aj plusom – odľahlosť. V princípe sa sem dá dostať len autom. Autobusy končia v Liptovskej Lúžnej a odtiaľ je to ešte cca 10 kilometrov, ale pešo sa sem dá dostať bez problémov a je to obľúbená vychádzka „zdola“.
