Prvý sieťový päťhviezdičkový hotel na Slovensku má na prvom poschodí elegantnú reštauráciu, ktorú asi navštevujú najmä hoteloví hostia. Ale ak chcete vo Vysokých Tatrách gastronómiu a servis na inej úrovni, na akú je človek bežne zvyknutý, môžeme ju odporúčať aj nehotelovým hosťom.
Samozrejme, s odporúčaním si miesto rezervovať. Kto vyhľadáva pri jedle pokoj, je lepšie sem ísť na obed (jedálny lístok je vtedy o niečo stručnejší), kto má naopak rád reštauračný ruch, tak večer je tu správne.
My sme sa sem vybrali na večeru a pri rezervácii nás upozornili, že na večeri budú aj dve zahraničné skupiny, takže ak chceme komornejšiu atmosféru, je lepšie prísť skôr. Tak sme si stôl rezervovali hneď po otvorení, na 18:00.
Nakoniec to ani s tými skupinami nebolo také zlé... Reštaurácia bola síce plná, ale nebolo tu hlučno. Deň predtým sme totiž zažili v inom hoteli na večeri skupinku šiestich Slovákov, ktorí boli takí hluční, že sme obsluhu poprosili o presadenie k stolu čo najďalej od nich, aby sme sa vôbec počuli.
Večeru v Kempinski sme začali a aj skončili v príjemnej atmosfére. Začali sme kuvertom, čo je tu košík s chlebom a pečivom a troma maslami, respektíve nátierkami. Jedálny lístok je stručný ale pestro zostavený a keďže do hotela chodí aj medzinárodná klientela (aj keď 70 percent hostí tvoria Slováci a Česi), sú v ňom aj jedlá pre tých, ktorí chcú ochutnať lokálne špeciality, ako sú bryndzové pirohy, párance a dokonca aj fliačky s kapustou.
Pre mäsachtivých majú špeciality z grilu. Pre ľudí, ktorí uprednostňujú vegetariánske alebo bezlepkové jedlá, ich majú v menu označené.
Večeru sme začali predjedlami – Domácou huspeninou z ostrieža (19,30), ľahké a pekne vyzerajúce predjedlo, rybacie mäso bolo kombinované s paprikovou remuládou a niekoľkými druhmi zeleniny, takže celá kombinácia pôsobila sviežo.
V rovnakom duchu sme poňali aj druhé predjedlo – Záhradný letný šalát (12,80) – opäť aj esteticky pekne urobený, čo pri šaláte nie je až také jednoduché. Tvorili ho cukrový hrášok, záhradná reďkovka, paradajka, pečená cvikla a mangold.
Pri hlavných jedlách sme už takí diétni neboli – dali sme si Grilovaný chrbát z jelenčaťa marinovaného v červenom víne Kempinski, k tomu sa podávalo pyré z paštrnáku, lesné huby, marinované čerešne a nakladaný a pečený cesnakový bôb (33,50).
Mäso bolo lahodné, mäkučké, prílohy dobre spracované a k mäsu nám vyslovene dobre „zapadli“. Ako druhé jedlo sme si dali Domáce Kempinski párance (21,80), čo je vlastne niečo ako rezance so zemiakmi, bryndzou, slaninou. Tu ešte pridali medvedí cesnak a čiernu hľuzovku. Treba povedať, že jedlo to bolo veľmi výdatné a aj porcia statná, takže sme mali čo robiť, aby sme aspoň dve tretiny zvládli.
Aj tak sme ale neodolali dezertom – tie majú na osobitnom menu. Tiež sú dosť veľké, takže po kuverte a dvoch chodoch sme veru mali čo robiť. K jedlám sme si nechali odporučiť vína od someliera Matúša Hamaru a myslíme si, že nám výberom ulahodil.
Zhrnutie:
Plus: Chutné jedlo v elegantnom prostredí, výborná práca s nápojmi (nielen s vínom)
Mínus: Počas našej návštevy nijaké. Niekto zaň môže považovať vyššie ceny, tie ale zodpovedajú štandardu a kvalite.´
