Modra patrí k mestečkám, ktoré pozná každý Slovák, preslávil ju Štúr, víno aj keramika – a pre Bratislavčanov je aj obľúbenou víkendovou výletnou destináciou, najmä jej časť Harmónia. Tu medzi chatami a domami sídli penzión, ktorý sa volá sa ako aj časť Modry, v ktorej sídli. Pekný priestor vybudovali a zveľaďujú  majitelia zariadenia a aby tu bolo všetko tip-top sa spolu s nimi snažia manželia Bekešovci, terajší  prevádzkovatelia. Tí tu pôsobia len rok,  ale chýr o ich službách je taký výnimočný, že keď sme si chceli rezervovať víkendový pobyt, prvý voľný termín bol o šesť týždňov.

Ale nie ubytovanie je to, kvôli čomu sem prichádzajú hostia –hoci  izby sú čisté a útulné, každá má balkón, poskytujú pohodlie aj na dlhší pobyt a výhľad do areálu bol v krásnom jesennom počasí úžasný, Tým hlavným faktorom, ktorý sem priťahuje hostí je, že tu cítite, že ste vítaní. Manželia osobne vítajú hostí, aj sa s nimi lúčia, porozprávajú sa, preto sa k nim hostia vracajú a veľakrát sa stávajú ich priateľmi.

Samotná budova penziónu možno nie je až taká zaujímavá, zaujímavý je celkový koncept areálu – je tu domček s vínnou pivnicou, záhradka so skleníkmi, priestor pre mini-zoo, kde budú na jar 2014 ovečky a možno pribudnú aj ďalšie zvieratá. Je tu detské ihrisko aj miesto na opekanie, malý rybník so pstruhmi. Preto toto miesto radi navštevujú rodiny s ďeťmi, organizujú sa firemné aj teambuildingové podujatia, školenia.

To, čo robí toto miesto výnimočným (okrem osobnej angažovanosti majiteľov), je jeho kuchyňa. O Bekešovcoch sme už veľa čítali, vedeli sme o ich zahraničných skúsenostiach, ale aj tak sme presne nevedeli do čoho ideme. Na internete sme sa dozvedeli len koľko stojí degustačné menu, prípadne, z akých jedál si vyberajú hostia na organizované akcie, ale klasický jedálny lístok nemajú a cenník za celodennú penziu či len raňajky sme našli až na izbe. Takže až priamo na mieste sme okúsili majstrovstvo šéfkuchára – o to viac sme si ho užili.

Pri večeri nás na stole vítala karafa vody s mätou, citrónovou trávou, kapucínkou a echinaceou, ktorá voňala ako dobré víno. Jedlá majú prichystané tak, aby si z neho vedeli vybrať aj vegetariáni, či hostia s diétnymi obmedzeniami, vždy s ohľadom na sezónu a to čo práve dozrieva. Hostia na bufetovom stole nájdu rôzne druhy ryže, zemiaky na rôzny spôsob, strukoviny a aj nátierky a šaláty z nich, pečú aj zo pšena a pohánky, ochutnať sa dá kus-kus.  Zeleninu majú z vlastnej záhradky a od lokálnych predajcov, mäso z biofarmy.  Ak chcete niečo špeciálne, treba si to objednať vpred ,reštaurácia funguje na rezervácie. Naše menu pozostávalo z paštéty z pečeného diviaka, krémovej polievky z pečenej tekvice Hokkaido, ako hlavné jedlo sme ochutnali  pomaly duseného jeleňa v keramike s koreňovou zeleninou, pyré so sladkých zemiakov, a pečenými zemiakmi s bylinkovou soľou,  a koreňovou zeleninou na bylinkovom masle.

Jedlá boli pripravené veľmi chutne, lahodili oku a našim chuťovým bunkám, tak sme sa rozhodli zvládnuť aj zákusok – pečené jablko plnené sušeným ovocím s karamelovou omáčkou  - a ako všetko, bol výborný. Pri večeri  nám majitelia dokonca prezradili aj pár grifov pri príprave jedál a tiež to, že šéf kuchyne sa rád inšpiruje pôvodnou kuchyňou mesta, v ktorom pôsobí a vôbec, receptami našich predkov. Treba pripomenúť, že k jedlám ponúkajú veľmi kvalitné modranské vína.
V tichom prostredí sa nám spalo dobre, no ledva nám stihla vytráviť večera, čakali nás bohaté raňajky, domáci chlieb a žemličky, veľa ovocia a zeleniny, slané aj sladké jedlá. Za taký výber by sa nehanbili ani v 4-hviezdičkovom hoteli. Na záver sme boli svedkami odchodu skupiny hostí, lúčili sa s nimi obaja manželia.  Naozaj je príjemné sa stretnúť s ľuďmi, ktorých baví to, čo robia, robia to s nasadením a naučili sa, že pre dobrý biznis je najdôležitejšia spokojnosť hosťa -  lebo toto u nás ešte stále nie je samozrejmosťou...