O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 predstavitelia komunistického režimu začali likvidovať mužské kláštory v Česko-Slovensku a internovať mníchov do pracovných táborov.
Udalosť, ktorú komunisti označovali krycím názvom Akcia K v dôsledku brutálnosti vošla do dejín ako „Barbarská noc“. Táto tragická etapa našej histórie sa stala tematickým východiskom pre nový slovenský koprodukčný film Kryštof.
Kryštof (Mikuláš Bukovjan) je mladý budúci novic, ktorý žije v komunite mníchov v česko-nemeckom pohraničí. Do kláštora prišiel, aby utiekol pred svetom, potom musí utekať, aby si zachránil holý život.
Režisérovi Zdeňkovi Jiráskemu sa skvele podarilo vykresliť zúfalú a desivú atmosféru vtedajšej doby.
Prenasledovaní
Už úvodné zábery filmu, keď Kryštof pomáha prenasledovaným osobám, či obrazy z kláštorného statku, navodzujú intenzívny, nepríjemný, mrazivý a ponurý pocit, ktorý diváka pevne zviera.
Všetko vrcholí pri brutálnom útoku na študentov a násilnom transporte mníchov. Treba oceniť aj skvelú prácu s kamerou – zvolená paleta farieb, zábery na krajinu v hmle či obrazy zo sakrálneho prostredia len umocňujú beznádejnú a skľučujúcu atmosféru vtedajšej doby.
Vhodne zvolená jednoduchá hudba podčiarkuje napätie – divák pri sledovaní cíti tieseň, akoby bol prenasledovaný on sám. Filmu sa navyše darí vyvolávať tieto emócie až do samotného záveru.
Atmosféra 50. rokov
„Diváci sa môžu tešiť na napínavý príbeh zasadený do atmosféry 50. rokov minulého storočia,“ hovorí mladý slovenský herec Dávid Uzsák. Ten vo filme stvárnil postavu študenta Cyrila, ktorý akoby zázrakom prežil nočný policajný zásah proti emigrantom a s Kryštofom utiekol rozvrátenou vysídlenou krajinou.
Pozornosť zo strany festivalov odzrkadľuje, že ide o dôležitý a kvalitný film o udalosti, ktorá je pre väčšinu dnešných ľudí takmer neznáma. Filmári si zvolili neľahkú úlohu ponoriť sa do neprebádanej časti dejín a ukázať aj súčasnému divákovi, že sloboda bývala v minulosti často vykúpená krvou nevinných. Aj vo svetle udalostí, ktoré sa momentálne odohrávajú na Ukrajine, má toto svedectvo veľký význam.
Štátny teror vtedy a dnes
„Keď sme pripravovali a následne dokončievali film, ani v najtemnejšom sne sa mi nezjavila súčasná aktualizácia témy nášho príbehu. Nikdy by som neveril, že bývalý agent sovietskej tajnej služby KGB, komunista Vladimir Putin, v súčasnosti prezident Ruska, sa stane aj vrchným veliteľom vraždiacich okupačných vojsk na Ukrajine,“ poukázal na paralelu filmu so skutočnosťou dneška producent filmu Kryštof Marian Urban.
„Spojenie s príbehom vidím najmä v tom, že v 50. rokoch síce prenasledovala a vraždila veriacich v Česko-Slovensku najmä komunistická tajná služba ŠtB, ale táto bola riadená poradcami z Ruska (vtedy Sovietskeho zväzu), konkrétne dôstojníkmi MGB, teda priamymi predchodcami KGB.
V Česko-Slovensku bolo v tom čase viac ako tisíc agentov, ktorí riadili všetky zásadné operácie ŠtB a ich stopa bola v krajine najkrvavejšia v druhej polovici minulého storočia. Metódy, nástroje aj realizácia teroru sa síce v súčasnosti na Ukrajine diametrálne zmenili, ale podstata uvažovania a presadzovania cieľov vtedajších eštebákov a ruských fízlov, policajtov či armády, ostala taká istá,“ hovorí M. Urban o nečakanej aktuálnosti témy filmu Kryštof.
Postavám dominuje neherec
Vo filme sa pred kamerou zišla pestrá zostava slovenských aj českých hercov a herečiek. Ako naznačuje oficiálny plagát a trailer, diváci sa môžu tešiť na mnohé známe a obľúbené herecké tváre.
V snímke si zahrali aj Marián Mitaš, Marek Geišberg, Dávid Uzsák či Alexandra Borbély, ktorá na seba upozornila v maďarskom filme O tele a duši, nominovanom na Oscara. Z českých hercov zase zaujme Ondřej Malý, ktorý divákov aj kritiku pred časom oslovil stvárnením hlavnej roly vo filme Pouta, za ktoré získal prestížne ocenenie Český lev.
Hlavnú úlohu v snímke Kryštof však tvorcovia zverili do rúk študentovi herectva Mikulášovi Bukovjanovi, ktorý aj napriek tomu, že ide o jeho prvú profesionálnu rolu, filmu absolútne dominuje. Ako predstaviteľ mladého prevádzača takmer nezíde z plátna. Jeho autentický výkon a absolútne sústredenie dodávajú snímke punc uveriteľnosti a najmä naliehavosti.
Slovenskí diváci sa o kvalitách filmu Kryštof budú môcť na vlastné oči presvedčiť v kinách od 21. apríla 2022.
Uvedenie na Febiofeste
O tom, že ide o výnimočný film, vypovedá záujem festivalov nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Kryštof bol vybraný ako záverečný film medzinárodného festivalu Febiofest, ktorý sa tento rok uskutočnil 16. až 22. marca v Bratislave. Febiofest sa už od založenia v roku 1993 zameriava na celovečerné snímky a ponúka návštevníkom najlepšie filmy súčasnej svetovej aj domácej kinematografie.
Divákom predviedol sedem overených sekcií a jednu špeciálnu - venovanú Ukrajine. Festival bol v Bratislave a zároveň sa rozbehol aj v regiónoch, kam putoval výber, o ktorom rozhodol festivalový tím.
Nezanechať stopy
Slávnostné otvorenie festivalu uviedlo najnovší film Jana Matuszynskeho Nezanechať stopy. Režisér uviedol film osobne a s úspechom sa stretla aj diskusia o ťažkej, ale dôležitej téme, reflektujúcej aj naše pohnuté dejiny.
Hlavnú cenu festivalu získala rakúska snímka Ako zmiznúť umeleckého zoskupenia Total Refusal.
„Jednohlasne sme sa rozhodli oceniť tento výnimočný film, ktorý kreatívnym spôsobom s osobitým humorom hľadá nové spôsoby práce s audiovizuálnym obsahom. Hravo a objavne pracuje s konceptom a estetikou počítačových hier, v ktorých nachádza paralely so spoločenskou konvenciou. Všadeprítomný filozofický podtext vychádza z podstaty historického poznania a zažitých spoločenských noriem. Modifikovaná Shakespearovská dilema o možnosti či nemožnosti úniku je ponechaná na svedomí každého diváka,“ doplnila porota.
Film vznikol v roku 2020 a nekonvenčným spôsobom vykresľuje pozadie vojny a históriu dezertérov. V súčasnosti získal úplne iný význam v spojení s aktuálnou situáciou, ktorá sa odohráva na Ukrajine.
Zvláštne uznanie poroty si odniesol krátky český film Červené topánky Anny Podskalskej. Porota ocenila výnimočné a originálne spracovanie špecifickej časti ľudovej kultúry, ktoré v kombinácii animačnej techniky kreslenia na skle s využitím folklórnych hudobných motívov vytvára miestami až desivý príbeh o neutíchajúcej vôli človeka zapáčiť sa a byť obdivovaný za cenu, ktorú za to musí zaplatiť.
„Považujem za veľký úspech, že po dvoch rokoch sme mali možnosť festival zorganizovať. Skvelé je aj to, že festivalový tím reagoval na udalosti a zostavil blok venovaný Ukrajine.
Najviac si prajem, aby sa ten ďalší, už 30. ročník Febiofestu budúci rok mohol konečne rozbehnúť naplno, ako kedysi – v nepandemickej nevojnovej situácii so všetkým, čo k nemu patrí,“ povedal prezident festivalu Peter Dubecký.
