Ako informovala agentúra AFP, v múzeu sa ako exponáty vystavujú rakety, balíček s denným prídelom vojenskej stravy, prilby a ďalšie predmety zanechané ruskými vojakmi v regióne severne od Kyjeva.
Notesy aj bankové karty
Výstavu s názvom Ukrajina - ukrižovanie otvorili v kyjevskom Múzeu dejín Ukrajiny počas druhej svetovej vojny 8. mája. Artefakty boli zozbierané v čase od 4. apríla do 5. mája.
„Tri dni po oslobodení (oblastí v okolí Kyjeva) odišli pracovníci múzea v sprievode ukrajinskej armády na misiu zbierať (tieto) predmety," povedal vedúci vzdelávacieho oddelenia múzea Dmytro Hajnetdinov.
V sklenených vitrínach sú vystavené notesy so zápiskami i bankové karty ruských vojakov zabitých na fronte.
Sú tu aj zaváraninové poháre s borščom, uvareným podľa pravidiel halal, ktoré čečenským bojovníkom dodával ich vodca Ramzan Kadyrov, oddaný stúpenec šéfa Kremľa Putina.
Kurátor múzea Jurij Savčuk v rozhovore pre AFP povedal, že výstavou chcel „reagovať na ruskú propagandu".
„Tu môžete vidieť a dotknúť sa vojny končekmi prstov," dodal.
Vyhorené sviečky pod obrazom Krista
„Aj o to ide: šokovať ľudí, aby si uvedomili, čo sa deje," poznamenal. Dodal, že toto je aj spôsob, ako Ukrajincom, ktorí utiekli z krajiny v prvých hodinách invázie, umožniť, aby po návrate videli na vlastné oči, ako to bolo za ruskej okupácie.
Okrem pasov, bankových kariet a iných osobných vecí, ktoré Rusi na fronte zabudli, je v múzeu vystavená aj zuhoľnatená kostolná kupola zavesená na strope či miestnosť reprodukujúca život v kryte, v akom sa viac ako mesiac skrývali obyvatelia mesta Hostomeľ.
Na prvom poschodí múzea je kostolná brána roztrhaná šrapnelom, ktorá sa otvára do miestnosti s umeleckými dielami inšpirovanými konfliktom.
Vyhorené sviečky pod vojnou zničeným obrazom Krista vzdávajú hold mŕtvym, ako aj poškodenému náboženskému dedičstvu Ukrajiny.
Granát ukrytý pod hračkou na pieskovisku zasa pripomína, že milióny malých a mladých Ukrajincov prišli o detstvo a čas dospievania.
Nachádza sa tu aj poškodený pamätník druhej svetovej vojny z Hostomeľa, ktorý vytvára silnú paralelu medzi oboma konfliktmi. "Dnešní útočníci sú potomkami včerajších hrdinov," dodala AFP.
Ihor Pošyvajlo, kurátor kyjevského Múzea Majdanu, sa zasa venuje zbieraniu bežných predmetov, ktoré majú vypovedať o každodennom živote a odboji Ukrajincov počas vojny.
„Nezameriavame sa na vojenskú časť histórie vojny. To je pre iné inštitúcie. Snažíme sa zbierať predmety, ktoré nesú symbolické a emocionálne príbehy, symboly teroru a odporu," vysvetlil pre britský denník The Guardian Pošyvajlo.
Medzi jeho akvizície patrí aj známy keramický kohút. Tento predmet, ktorý - nepoškodený - hrdo trónil na kuchynskej linke v budove rozčesnutej bombami v meste Boroďanka, sa stal národným symbolom proti ruskej invázii.
Tento symbol bol taký silný a mnohovravný, že reprodukciu tohto keramického džbánu od ukrajinského sochára Prokopa Bidasiuka darovali britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi počas jeho oficiálnej návštevy v Kyjeve 9. apríla.
Do zbierkového fondu Múzea Majdanu pribudli aj šaty visiace v šatníku alebo stredoškolské učebnice z Boroďanky, kusy bielej látky z Buče, ktoré mali signalizovať, že ich nositeľ je neozbrojený civilista.
K dnešnému dňu má Múzeum Majdanu viac ako 4000 predmetov, ktoré sú uložené na utajenom mieste. Medzi nimi sú aj Molotovove koktaily používané demonštrantmi na kyjevskom Námestí nezávislosti vo februári roku 2014.