Lahodný sekt dozrieval deväť mesiacov tradičnou metódou kvasenia vo fľašiach a volá sa Drážďanskí anjelíčkovia, lebo na vignete sú dve roztomilé postavičky. Je to fragment zo spodnej časti slávnej Sixtínskej Madony, svetoznámeho obrazu od renesančného majstra Raffaela Santiho, skvostu z drážďanskej obrazárne Zwinger.
Vinárstvo je pomenované po saskom poľnom maršalovi Augustovi Christophovi grófovi z Wackerbathu (1662-1734), patrónovi tamojšieho vinohradníctva a vinárstva, milovníkovi kvalitných vín a kráľovskej radosti zo života. Dnes je však zámocký podnik majetkom Saskej rozvojovej banky a obhospodaruje pätinu zo všetkých vinohradov Slobodnej krajiny Sasko.
Hrozno pestujú vyše 900 rokov
V súvislosti s Nemeckom ako európskym veľkoproducentom a dôležitým exportérom vín sa však o Sasku veľmi nehovorí, Saská vinohradnícka oblasť s 502 hektármi vinohradov patrí z trom najmenším z trinástich nemeckých vinohradníckych oblastí a slávna oblasť okolo rieky Mozely zaberá plochu takmer osemnásťkrát väčšiu a najväčšia – Rýnsko-hessenská oblasť dokonca vyše päťdesiatnásobnú.
Medzinárodnej povesti saských vín nepomohlo v druhej polovici minulého storočia ani to, že patrila Nemeckej demokratickej republike, ktorá víno veľmi nevyvážala, ale skôr dovážala z bratských socialistických krajín. Hoci prvá zmienka o pestovaní hrozna v Sasku pochádza ešte z roku 1161 a v meste Meissen, známom najmä svetoznámym porcelánom, zriadili v roku 1822 prvú vinohradnícku školu v Európe, limitujúcim faktorom miestnych producentov je predsa len aj fakt, že dorábajú hrozno v najsevernejších vinohradoch v Nemecku. Ale malí vinohradníci tvrdia, že pestovanie 21 odrôd hrozna v úzkych vinohradoch na strmých svahoch pri rieke Labe, ktoré si vyžaduje takmer výlučne manuálnu prácu, sa im vyplatí.
Raffaelove portrétiky zo slávnej Sixtínskej Madony dali sektu názov Drážďanskí anjelíčkovia Zdroj: Ján Blažej
Rozvoj po zjednotení Nemecka
Rozvoj odvetvia nastal po zjednotení Nemecka. Producenti využili aj fakt, že Drážďany sú mimoriadne navštevovaným historickým mestom s množstvom pamiatok a program turistov rozšírili najmä popoludní a večer aj o špičkovú zážitkovú gastronómiu a miestne najmä biele vína a sekty. V roku 1992 otvorili Saskú vínnu cestu na 45 kilometrovej trase od Pirny neďaleko českých hraníc popri Labe, z Drážďan, cez mestá Radebeul a Meissen po Diesbar-Seusslitz. Okrem špičkových drážďanských reštaurácií sú na nej mnohé malé vidiecke rodinné reštaurácie s lokálnou kuchyňu a pivničky a mimoriadne atraktívne sú aj denné i večerné plavby po Labe na palubách riečnych lodí s dobrým jedlom, pitím a muzikou.
1