Možno preto, že podľa biblie Noe ako praotec a milovník nápojov s obsahom alkoholu, keď po potope voda opadla, pristál pri bájnom arménskom vrchu Ararat a mal so sebou aj sadenice viniča, ktoré potom promptne na suchej zemi vysadil...
V Gruzínsku robia doteraz víno podľa najstaršieho spôsobu. V archaických velikánskych hlinených nádobách zakopaných v zemi skvasia mušt aj so šupkami. Nechajú ho, nech si samo zo seba robí víno. Sicília je záhada. Rimania sa tam síce utiekali, ale nálezy najstarších zvyškov pozostatkov výroby vína sa datujú do čias, kedy svetu nevládli a o ostrov v Stredozemnom mori ani nezakopli.
A aby to nebolo jednoduché, do výpočtu najstarších archeologických nálezov zvyškov vín za posledné roky pribudli Irán a Macedónsko.
Najstaršie víno Európy z rímskeho hrobu
Najstaršie víno, ktoré našli v Európe, ale už sa tak veľmi nedalo popíjať, a našli ho v roku 1867. Pri kopaní základov rodinného domu neďaleko mesta Speyer v Nemecku objavili amforu s vínom, ktorá ležala v jednej z dvoch kamenných šľachtických rímskych hrobiek. Amfora zo žltého skla s reliéfmi delfínov pochádza približne z roku 325 nášho letopočtu. Našlo sa ich niekoľko, ale len v jednej bolo pôvodne víno.
Sklenenú amforu chránia v miestnom múzeu. Je do dvoch tretín naplnená hustou svetložltou mútnou tekutinou. Asi jednu tretinu z obsahu tvorí olivový olej. Úplne normálny jav pre starý Rím, kde používali olej z olív ako prostriedok na zabránenie oxidácie vína, lebo bol ľahší ako hroznový nápoj a plával po jeho povrchu. Ako potom víno chutilo, keď z neho olej odobrali, vie len Vergílius a jeho rodáci.
Úplne najstaršie pitné víno. Ako sa to vezme...
Zatiaľ jedinou reálnou istotou by malo byť najstaršie reálne, dokonca pitné víno zo Štrasburgu. To vyrobili z roku 1472. Starúšik vínečko odpočíva v sude v pivnici starobylého hospicu. Víno si zachovalo prekvapujúcu sviežosť a silnú, popritom veľmi jemnú vôňu. Má jantárovo žltú farbu, alkoholu 9,4 stupňa. Malo by ho byť minimálne 300 litrov, aj keď sud, v ktorom ho uchovávajú, je väčší.
Lenže... Každoročne sa z neho vyparí jedno percento z obsahu. Odparené anjelské slzy vína sa doplnia každý štvrť rok pridaním jednej sedmičky suchého vína. Každého samozrejme napadne, koľko obsahu v sude je ešte pôvodného,z roku 1472, keďže tých sedmičiek tam za roky stráženia vínneho pokladu naliali neúrekom.
Sud s najstarším vínom v Štrasburgu Zdroj: Flickr
Brémsky vínny poklad z 18. storočia
Najstaršie pitné víno, teda z ktorého vám dajú do malého súdku, je z Brém. Musíte byť ale minimálne vzácny hosť mesta, vysoký cirkevný hodnostár a výnimočný štátnik. Čiže bežný nadsmrteľník. Najstaršie pitné víno skrýva pivnica radnice hanzového severonemeckého mesta Brémy. Je preslávená pod menom Schatzkammer (komora pokladov). Majú v nej tucet veľkých sudov s vínami zo 17. až 18. storočia. Nesú mená po dvanástich apoštoloch.
Najznámejší je Judášov sud, ktorý obsahuje najstarší pitný poklad na svete - Rudesheim Apostelwein z roku 1727. Vraj vtedy bol najlepší ročník z celého storočia. Nikdy sa nikde nepredávalo. Ak si niekto mohol dopriať z neho čo i len hlt, musel byť veľmi vysoko postavenou osobou. Víno síce nepredávali, ale z tri tisíc litrového suda nalievali do malých súdkov ako výnimočnú pozornosť pre spomínaných nadsmrteľníkov. Víno sa stáročiami samozrejme v sude stráca a tak ho pravidelne dolievajú mladým rudesheimským zaručene najvychýrenejšej kvality. Vraj je to dobré, lebo starý cukor sa mladým naštartuje a neublíži mu. Víno pookreje.
Brémska pivnica s vínom z 18. storočia Zdroj: brementourism.de