Keď ekonomický denník The Wall Street Journal v januári zverejnil „vysoko dôverný“ dokument skupiny Diageo, ktorá vyrába preslávenú značku Johnnie Walker, vyvolalo to v tomto storočnom sektore vlnu šoku.
Denník odhalil, že gigant vyrábajúci liehoviny uvažoval o niektorých novinkách, ako je dochucovaná whisky, druhy s nízkym obsahom alkoholu či whisky zrejúca v sudoch od tequily.
Manévrovací priestor je však veľmi obmedzený. Scotch Whisky je označenie chránené britským zákonom: táto pálenka sa musí vyrábať v Škótsku z jačmeňa, kvasiniek a vody a zreje najmenej tri roky v dubových sudoch. Obsah alkoholu musí byť najmenej 40 percent.
Za týchto podmienok je ťažké uspokojiť takzvanú generáciu Y, ktorá sa stará o svoje zdravie a želá si znížiť spotrebu alkoholu, alebo predávať whisky na Blízkom východe, ktorý je lukratívnom trhom, ale konzumácia alkoholu tam je často zakázaná.
„Johnnie Walker sa nemôže náhle stať jahodovou whisky a byť vyvážený do Číny,“ povedal agentúre AFP profesor Matthew Pauley z Medzinárodného centra pre pivovarníctvo a liehovarníctvo pri Heriot-Watt University of Edinburgh.
„V tomto sektore je veľký záujem o pálenky s nižším obsahom alkoholu,“ dodáva. V Škótsku bola zavedená minimálna cena alkoholu a objavili sa tam aj iniciatívy, ako je „suchý január“, mesiac triezvosti po vianočnej sviatočnej hojnosti.
Liehovarníci Eden Mill v meste St Andrews upustili od svojho projektu používať čokoládový slad, aký sa uplatňuje v anglických tmavých pivách, pretože Asociácia škótskej whisky ju varovala pred nebezpečenstvom, že to povedie k výrobe liehoviny odlišnej od tradičnej škótskej whisky.
Na policiach Medzinárodného centra pre pivovarníctvo a liehovarníctvo trónia bylinky, koreniny a arómy používané pri experimentoch s ginom. Všetko je ale držané ďaleko od destilačných prístrojov na whisky, hoci niektoré inovácie boli v rámci zákonných ustanovení urobené. Napríklad išlo o zmenu podielu alkoholu pri zrení alebo o zmenu sudov krátko pred stáčaním do fliaš.
Spoluzakladateľ pálenice Eden Mill Paul Miller patrí k tým, ktorí sú pre väčšiu flexibilitu. „Máme najlepších výrobcov piva a liehovín na svete. Bola by naozaj škoda, keby títo ľudia nemali možnosť preukázať svoju kreativitu,“ uviedol v škótskom denníku The Herald.
Murdo Fraser zo škótskeho parlamentu prejavuje menej nadšenia: „Osobne by som dal prednosť tomu, aby škótska whisky zostala taká, aká je. Preto musíme byť opatrní, než sa pustíme do nejakých inovácií,“ hovorí.
V tradičnom bare Roseburn neďaleko rugbyového štadióna Murrayfield v Edinburghu tiež panujú rozpory.
Päťdesiattriročný murár Alan McGuire si myslí, že príliš radikálna inovácia by odporovala všetkému, čo whisky tvorí. „Je to úžasný nápoj, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Pridať niečo ako je zázvor, citrón alebo jahoda, to by zabilo jeho špecifickosť,“ usudzuje.
Tridsaťpäťročný ošetrovateľ Christopher Gauld sa označuje za veľkého stúpenca zmeny. „Whisky, ktorú dnes máme, by nebola taká, aká je, keby ľudia v minulosti neskúšali nové veci. Preto som pre experimenty,“ vyhlasuje.
Asociácia škótskej whisky, ktorej hlavnou úlohou je chrániť medzinárodnú reputáciu tejto miestnej špeciality, nehovorí na všetko 'nie':
„Inovácia je dôležitá pre všetku výrobu, pre nové produkty zo škótskej whisky nie sú prekážky. Spotrebiteľa však nemôžeme miasť. Reklama nových produktov nesmie v žiadnom prípade tvrdiť, že ide o škótsku whisky,“ hovorí jej hovorca.
Asociácia zdôrazňuje, že aromatizovaná whisky sa už predáva ako likér, ale nemôže mať chránené označenie Scotch, rovnako ako šumivé víno nemôže byť označované ako šampanské.
