Ale ohromujúce je, s akou dôslednosťou sa výrobné postupy, ako dostať z turistov peniaze, opakujú na celom svete. Turistika je priemysel príbehov a ilúzií.
Ilúzie na predaj
Dobrým príkladom takéhoto biznisu je Egypt. Neobídu vás tu ponuky suvenírov typu papyrusových zvitkov, voňavkových esencií, ručne tkaných kobercov, alabastrových sošiek či kamenných skarabeov. Vždy je to spojené s návštevou inštitúcie typu „Múzea papyrusov“ alebo „Alabastrovej dielne“, kam vás vmanévruje sprievodca alebo taxikár s ubezpečením, že ste v rukách najlepších odborníkov. Samozrejme, že za rohom číhajú ešte lepší odborníci a takýchto pascí na turistov sú v okruhu jedného kilometra desiatky. Pri kúpe potom stojíme pred dilemou, či kupujeme naozaj to, čo nám tu vyhlasujú za historicky pravé. To vyriešia tri zásady.
Zásada č. 1: Nič nie je pravé, t. j. staré, pretože pri tom kvante kupujúcich turistov by to znamenalo výpredaj starého Egypta za pár rokov. Pravé (materiálom) nie je ani to, čo je nové.
Zásada č. 2: Certifikát pravosti je najväčší podvod, lebo ten sa dá najľahšie falšovať. A nech by vám tvrdili o tovare čokoľvek, výsledok je rovnaký. Je to suvenír, nie exponát do múzea. Takže ani vôbec nemusí byť pravý…
Zásada č. 3: Všade, kam vás privedie oficiálny sprievodca (alebo taxikár), je to dvoj- až trojnásobne drahšie ako v obchodíku za rohom alebo o pár metrov ďalej na ulici.
Poučenie: Také isté voňavkové esencie ako v „Inštitúte vôní“ kúpite oveľa lacnejšie v bazáre (na druhej strane, na čo by vám boli?) a tie papyrusy aj s certifikátom zasa pred Egyptským múzeom. A keď už nutne chcete kupovať tieto v podstate bezcenné artefakty, dajte zarobiť radšej tomu chudákovi na ulici, než aby ste hodili svoje peniaze do bežiaceho pásu na ohlupovanie turistov. Ten pouličný predavač si to bude aspoň vážiť.
Legendy pre turistov
Na ostrove Bali vás zasa dovedú do „galérie“, kde vám budú tvrdiť, že tie stovky obrazov zavesených pomaly jeden cez druhý stvorila jedna geniálna rodina. Na dôkaz k vchodu vystrčia napoly dementného deduška, ktorý má tú generačnú kontinuitu znázorňovať. V skutočnosti ste svedkami výtvarnej nadprodukcie. Rovnako je to s miestnou dielňou vraj na strieborné šperky, pred ktorou dvaja dobrovoľníci predstierajú (vždy keď sa zjaví turistický autobus), že do niečoho usilovne klepkajú. V skutočnosti je hlavnou atrakciou ohromná sála s nepreberným množstvom striebra spracovaného na všemožné spôsoby.
Ak chcete vidieť skutočnú bezútešnosť nadprodukcie, navštívte v blízkosti vietnamského hlavného mesta Hanoja tzv. Keramickú dedinu.
Vietnam, Keramická dedina 5 Zdroj: Gusto Murín
Jej pôvodní obyvatelia vraj produkovali keramiku už pred dvomi tisícmi rokov a pred 500 rokmi sa z juhu presťahovali o cca 100 kilometrov sem za lepšou „bielou“ pôdou. Tú však už vyčerpali a musia ju dovážať. Toľko hovorí legenda pre turistov. Privítajú vás tu tisíce výrobkov od gýčov cez klasiku až po nápadité umenie. Ako oáza uprostred toho keramického ošiaľu pôsobí bokom od najväčších obchodov ateliér umelca menom Vu Duc Thang. Jeho originálne moderné skulptúry sa dobre predávajú až v Anglicku. Vďaka tomu investoval do veľmi peknej záhrady s bonsajmi s osobným chrámom, kde má obetný oltár a starožitnú keramiku až z 12. storočia. Jeho drevená výzdoba má úžasné detaily, na jej výrobu čakal až rok.
Na trase z Hočiminovho mesta k delte Mekongu sa už s takouto legendou nezdržujú. Autobus za autobusom zastavuje na odpočívadle, kde vám ako bonus k veľkokapacitným WC vysvetlia, že svoj autobus nájdete až po tom, čo prejdete rozsiahlou halou nabitou sériovým umením. Ale keďže ctia dobré mravy a vedia, čo Západniarov iste chytí za srdce, tá obrovská hala sa začína chránenou dielňou pre telesne postihnuté ženy.
V tureckej Kapadokii, rovnako ako v hlavnom meste Tuniska, vás zase zahádžu kobercami od najmenších po obrovské. Majú ich nad hlavu, pretože tento typ kobercov sa hlavne v Európe prestáva v bytoch používať. Takže, až vám v tom veľkoobchode s kobercami ponúknu ohromujúcu zľavu, vedzte, že ešte stále by mohli zľaviť o ďalšiu polovicu.