Demänovská dolina
Demänovská dolina je najznámejšia a pre mnohých aj najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 kilometrov a je hlavným centrom cestovného ruchu v tejto oblasti. V hornej časti doliny sa vypína najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier, v ktorého blízkosti zas vyčnieva Chopok, pod ktorým leží najväčšie lyžiarske stredisko na Slovenku Jasná. Jasná pritom láka aj v lete.
Demänovská dolina je tiež atraktívna svojím podzemným svetom. Potoky Demänovka a Zadná voda, ktoré dolinou pretekajú, sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody.
Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921. Mimoriadny rozmach návštevnosti doliny nastal po vybudovaní lanovky z Jasnej na Chopok.
V súčasnosti je Demänovská dolina aj svedkom intenzívneho boja aktivistov za jej záchranu. Petíciu s podpismi 113-tisíc ľudí odovzdali pred pár týždňami do Národnej rady SR. Žiadajú urýchlené riešenie zmien troch zákonov a prijatie 36 navrhovaných zmien a opatrení na zefektívnenie ochrany prírody v chránených územiach. Jednou z hlavných požiadaviek výzvy je aj zákaz umiestnenia stavby v národnom parku.
Žiarska dolina
Dolina, ktorá patrí k najkrajším a najnavštevovanejším dolinám sa nachádza v podhorí Západných Tatier a je východiskovým do tohto pohoria. Preteká ňou potok Smrečianka, nachádza sa tu bohatá flóra a fauna, na okolitých lúkach vidíte pasúce sa ovce a kravy. Okolie tejto doliny vám ukáže takmer nedotknutú prírodu a máte možnosť nahliadnuť aj do tradičných salašov, ktoré sa v okolí nachádzajú. Z doliny sa viete vyšplhať na majestátne vrcholy ako Baranec, Tri kopy či Baníkov, odkiaľ sa vám naskytne pohľad na Liptov až po Vysoké Tatry.
Západné Tatry a takzvané Roháče sú akoby samostatnou kapitolou a samostatným pohorím na okraji Tatier. I keď nemajú práve tie najvyššie tatranské výšky, pre mnohých sú minimálne jednou z najkrajších oblastí Slovenska. Samotná dolina ponúka priestor na turistiku, v letnom období sa tu dá za vhodných podmienok raftovať, v zime si prídu na svoje fanúšikovia behu na lyžiach či lyžovania a snowboardingu.
Kvačianska a Prosiecka dolina
Tieto dve doliny nachádzajúce sa v Chočských vrchoch sú všeobecne považované za najkrajšie na Slovensku a hoci je ich možné navštíviť aj osobitne, väčšina turistov dá prednosť ich spojeniu do jedného výletu. Na turistov tu čakajú malebné a často nezabudnuteľné prírodné krásy. Nachádza sa tu pôsobivý skalný útvar Jánošíkova hlava, rokliny, vyhliadky i 70 metrová priepasť.
Najčarovnejším miestom je unikátna technická pamiatka mlyny Oblazy z 19. storočia. Návštevníci si tu môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú, sú tu ubytovaní a žijú tu uprostred prírody. A to všetko bez elektriny ako za starých čias.
Bielovodská dolina
Je najrozsiahlejšia a najmohutnejšia dolina Vysokých Tatier i celého Slovenska. Je považovaná za najfotogenickejšiu tatranskú dolinu a jedno z najtichších tatranských údolí. Ako jediná má typický alpský charakter so širokým lúčnym dnom a v dolnej časti zalesnenými svahmi. Je vyše 10 kilometrov dlhá, nachádza sa na severnej strane Vysokých Tatier a jej dolná časť siaha až na územie Poľska. Dolina vznikla v poslednej dobe ľadovej, kedy ju vytvaroval ľadovec dlhý 13 kilometrov a hrubý 280 metrov.
Dolina je atraktívna pre turistov i horolezcov. Spodnú časť tvoria lesy, vyššie sú strmé skaly, v ktorých sa zrkadlia hladiny vysokohorských plies. Medzi najznámejšie v doline patria Hviezdoslavov a Ťažký vodopád. Jej hlavný hrebeň vytvárajú mohutné vrcholy Východná Vysoká, Zadný Gerlach, Gánok, Vysoká a Rysy. Turistika v nej vie byť náročná, ale nachádzajú sa tu aj trasy pre menej skúsených.
Veľká a Malá Studená dolina
Dve susediace doliny nie sú známe len vďaka tatranským chatám, ktoré sa tu nachádzajú, ale aj vďaka svojej scenérii, z ktorej len ťažko spustiť oči. Turistika v týchto dolinách môže byť pre niekoho náročná, avšak najvyššie položená Téryho chata s celoročnou prevádzkou, Zbojnícka, Zamkovského, Rainerova, Bilíkova chata stoja za to, aby ste tieto doliny preskúmali. Ponúkajú jedny z najkrajších výhľadov.
Malá Studená dolina je dlhá 4,5 kilometra a je známa aj svojou baníckou tradíciou, kedy sa tu do polovice 19. storočia dolovalo zlato a meď. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít, ktorý je tretí najvyšší vo Vysokých Tatrách a Lomnický štít, ktorý sa nachádza na druhej priečke najvyšších štítov v našich veľhorách.
Veľká Studená dolina je 7 kilometrov dlhá a v hornej rozšírenej časti ju člení viacero skalných prahov. Tie ukrývajú najväčší počet plies zo všetkých tatranských dolín, konkrétne 22. V doline sa nachádza známa Rainerova chata a je spojená s viacerými dolinami ako Malou Studenou i Bielovodskou.
Mengusovská dolina
Ďalším tatranským obľúbencom je Mengusovká dolina, ktorou sa prechádza na známy vrchol Rysy. Mengusovská dolina je 8 kilometrov dlhá. Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa, odkiaľ sa dostanete na známe Popradské pleso. Pri ňom sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu.
Turistike touto dolinou dominuje aj Veľké Hincovo pleso, ktoré je s hĺbkou 53,7 metrov najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier. Dolina ponúka aj chodník zaistený reťazami na najvyššie položenú vysokohorskú Chatu pod Rysmi vo výške 2 250 metrov nad morom. Turistickým najvyhľadávanejším výhľadovým vrcholom je vrhol Rysy, ktorý je aj štátnou hranicou s výšou 2 499 metrov nad morom.
Manínska tiesňava
Táto tiesňava pri Považskej Bystrici vás ohúri nielen svojím vzhľadom, ale aj niekoľkými zaujímavými faktami. Drží prvú priečku v slovenských rekordoch ako najužší kaňon na Slovensku, kde šírka najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. Steny, ktoré dolinu obkolesujú majú miestami až 400 výškových metrov. Ešte pred 100 rokmi mala tiesňava úplne iný tvar. Jej skaly neboli obrastené vegetáciou, ako je tomu dnes.
Tiesňavu vytvoril Manínsky potok, ktorý sa postupne zarezával do vápencov. Typické pre ňu sú strmé steny so zárezmi, hrebene, komíny a trhliny. Nachádzajú sa tu skalné útvary ako veže, ihly, skalné hríby a iné tvary. Medzi pozoruhodné prírodné výtvory patria v tejto oblasti najmä osamelé mohutné skaly, ktoré lemujú tiesňavy a tvoria jej dominanty. Našlo sa tu tiež množstvo rôznych skamenelín.
Vrátna dolina
Dolina, ktorá sa nachádza v blízkosti známej obce Juraja Jánošíka Terchovej, je považovaná za najkrajšiu dolinu Malej Fatry. Vo Vrátnej doline nájdete na malej ploche prakticky všetky krásy pohorí Slovenska na jednom mieste. Príroda tu vytvorila množstvo obrazov - pôsobivý úzky kaňon s kamennými reliéfmi, nájdete tu rovinu i pahorkatinu, bohaté lesy i rokliny, majestátne skalnaté končiare Malofatranských vrchov. Fanúšikov vysokohorskej turistiky očaria vápencové štíty ako Veľký a Malý Rozsutec, Veľký Kriváň, Chleb či Poludňové skaly.
Jednou z najznámejších turistických trás vo Vrátnej doline sú Jánošíkove Diery. Turisti túto sústavu tiesňav a kaňonov hodnotia ako jeden z najkrajších výletov na Slovensku vôbec. Počas prechodu v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, ktorej súčasťou Jánošíkove diery sú, návštevníkov upúta množstvo vodopádov a nezabudnuteľná scenéria skalných útvarov aj s početnými rebríkmi.
Vrátna dolina láka do svojho prostredia vo všetky ročné obdobia. V zime tu funguje lyžiarske stredisko, ktoré patrí medzi jedno z najobľúbenejších na Slovensku.
Zádielska dolina
Za týmto turistickým skvostom treba vycestovať na východ Slovenska, leží na rozhraní Košického a Rožnavského okresu. Súčasťou doliny je približne 3,8 kilometra dlhá Zádielska tiesňava. Tento monumentálny krasový kaňon je vytvorený potokom Blatnica. Hĺbka kaňonu je miestami takmer 400 metrov a šírka na niektorých miestach dosahuje len 10 metrov. V Zádielskej tiesňave sa nachádza asi 100 jaskýň. Najznámejšia je 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa. Legenda hovorí, že sa v nej skrýval kráľ Belo IV pred hordami Tatárov.
Dolina patrí k skvostom slovenského lezenia, kde kaňon ponúka pre fanúšikov tohto športu množstvo možností. Návštevníkov dolina očarí aj pozoruhodnými kamennými útvarmi. Dominantou je 105 metrov vysoká Cukrová homoľa, výrazná veža, ktorá má tvar mohutného ihlanovitého obelisku s výškou okolo 105 metrov. Podľa portálu slovensky-kras.eu ide o najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku.
Blatnická dolina
Je jednou z najkrajších dolín Veľkej Fatry, má dĺžku 8 kilometrov a spája sa s Gaderskou dolinou. Je hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách. Je mierna, lúčnatá, miestami mimoriadne horizontálne i vertikálne členitá a vo Veľkej Fatre patrí k najvodnatejším dolinám. Má veľmi bohatú a pestrú vegetáciu a ukrýva množstvo druhov chránenej flóry a návštevníka očarí prírodnými scenériami.
Turisticky patrí dolina k najvďačnejším aj najvýznamnejším, jednak ako hlavný prístup z Turca do oblasti Krížnej a Kráľovej studne a aj ako nástup na okolité končiare. Počas prechodu touto dolinou objavíte aj zrúcaniny Blatnického hradu, ktorý vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Strážil cestu „magna via“, veľkú cestu vedúcu z Nitry na Liptov a Oravu až do Poľska.
Zaujímavosťou je, že sa tu natáčali aj filmy o Jánošíkovi. V roku 1921 tu blatnickí rodáci bratia Siakeľovci nakrútili prvý film o Jánošíkovi. Vznikli tu o ňom aj ďalšie filmy od režiséra Paľa Bielika.