Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador poveril manželku Beatriz, ktorá, mimochodom, má aj nemecké korene, aby požiadala rakúske úrady o vrátenie tzv. Moctezumovej čelenky. Tá sa nachádza v Etnologickom múzeu vo Viedni. Spor o tento vzácny predmet trvá už niekoľko desiatok rokov.

„Odporučil som jej, aby trvala na získaní čelenky Moctezumu, aj keď je to takmer nemožná misia, pretože si ju úplne privlastnili,“ napísal na sociálnej sieti prezident. O návrat cennosti do krajiny sa Mexičania pokúšali už v rokoch 1991 a 2011.

Ako sa dostala do Rakúska?

Odpoveď na túto otázku nie je jasná. Ako uviedol portál BBC, prezident tvrdí, že mnohé takéto diela sa nachádzajú v iných krajinách v dôsledku „rabovania“ historického dedičstva. Historici sa však skôr prikláňajú k názoru, že čelenka bola darom aztéckeho panovníka Moctezumu II. (1466 – 1520) španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi na znak nadviazania vzťahov. Odborníci sa tiež domnievajú, že Moctezuma čelenku nikdy nenosil, pravdepodobnejšie je, že ju používali aztécki kňazi pri obradoch.

„Neexistuje žiadny písomný ani obrazový údaj o tom, že by Moctezuma túto pokrývku hlavy používal. Označovať ju ako jeho osobný majetok je chybné,“ povedal pre BBC profesor z Inštitútu historického výskumu Národnej autonómnej univerzity v Mexiku Iván Escamilla.

Konkrétny čas a spôsob, ako sa artefakt dostal do Rakúska, je hádankou. Spája sa však s rodom Habsburgovcov, pretože v 16. storočí ju získal habsburský arcivojvoda Ferdinand II. Tirolský. Kráľovská čelenka je asi meter vysoká a vytvorená z pierok kvesala chocholnatého (quetzala) a iných vtákov. Perie je pripevnené na podložke zo zlata a drahých kameňov.

Vráti sa do Mexika?

Pôvod čelenky identifikovali až v 19. storočí, no do Mexika sa nikdy nevrátila. V súčasnosti je pre Mexičanov najdostupnejšou možnosťou obdivovať ju replika z roku 1940 vystavená v Múzeu antropológie v Mexico City. Ako informuje portál El País, originálne dielo je príliš krehké pre transport. „Akékoľvek vibrácie vo vzduchu alebo na ceste by ju zničili,“ povedal kurátor oddelenia zbierok pre severnú a strednú Ameriku v Etnologickom múzeu vo Viedni Gerard van Bussel. Odborníci z viedenského múzea si s čelenkou netrúfajú ani pohnúť z obavy, že by došlo k jej poškodeniu.

Čelenka Moctezumu II., v Mexiku známa ako Penacho de Moctezuma, nie je jediným predmetom, ktorý sa mexický prezident snaží získať z Európy. Naspäť žiada aj dvojzväzkový aztécky Codex Florentino, ktorý je uložený v Mediciovskej knižnici vo Florencii a tiež predkolumbovský obrázkový rukopis Codex Cospi, ktorým zasa disponuje knižnica Bolonskej univerzity.

Ďalšiu žiadosť adresovala prezidentova manželka pápežovi Františkovi a  žiada v nej Vatikán o zapožičanie ďalších troch kódexov a máp Tenochtitlánu. Obrador už skôr kontaktoval hlavu katolíckej cirkvi a tiež španielskeho kráľa s požiadavkou, aby sa ospravedlnili pôvodnému obyvateľstvu Mexika za ponižovanie, ktoré utrpeli v časoch kolonizácie. Žiadosti boli neúspešné, píše sa na portáli El Universal.

Na budúci rok sa bude v Mexiku oslavovať

Prosby prezidenta Obradora o vrátenie či zapožičanie predmetov mexickej kultúry zo zahraničia sa konajú pri príležitosti osláv 200 rokov nezávislosti, ktoré budú v Mexiku na budúci rok. Mexičania si budú tiež pripomínať 500 rokov od dobytia krajiny Španielmi a 700 rokov od založenia Tenochtitlánu, hlavného mesta Aztéckej ríše. V tejto súvislosti chce krajina ukázať svetu niektoré zo svojich najcennejších pokladov. Okrem toho jej predstavitelia chcú, aby Mexičania mohli vo svojej vlasti vidieť starodávne kódexy, masky a ďalšie kultúrne a archeologické kúsky, ktoré sa v jej histórii považujú za kľúčové.

„Kvôli týmto oslavám chceme Mexičanom ukázať kultúrnu veľkosť nášho ľudu, ktorá bola pre záujmy tých, ktorí nás napadli a kolonizovali, skreslená,“ uviedol na sociálnej sieti mexický prezident.