Monogamia by sa dala parafrázovať ako vernosť jedinečnosti. Či už osobe, ako to všetci poznáme a moralizovaná spoločnosť káže alebo veci ako to poznajú chudobní materialisti alebo prírode s kúskom asfaltu vinúcim sa pomedzi stromy krížom cez karpatské chrbáty. Motoristickí nadšenci z Bratislavy a okolia sú monogamní. Musia byť monogamní, nemajú totiž žiadnu inú možnosť. Autogamia mierne vylučuje spomínanú vernosť jedinému a umožňuje zájsť za pahorky vyhľadať aj iné spriaznené miesta šoférskeho nadšenia. Tento víkend však zostanem monogamný a vybehnem pozrieť jednu skvelú babu.
Choďte v piatok skoro spať! Ja viem, že táto rada je celkom nepochopiteľná, keď je konečne príležitosť sa uvoľniť, pozhadzovať kravaty, vyzliecť košele od Armaniho, ktoré sa dajú prepotiť ako každé iné, vymeniť za lesklé tričká od Kelvina, obuť šlapky a vyraziť si niečo dokázať. Prípadne sa iba hodnotne spoločensky unaviť. Pokojne! Ostatní, čo sa chcete ráno previezť, usmievať a nadýchať kombinácie lesných vôní a benzínu s vysokým oktánom, choďte spať a ráno sa na nej vidíme. Na Pezinskej Babe.
Vrch, kopec, vyvýšenina alebo prehnane, hora nad Pezinkom je ako milujúca manželka po 20-tich rokoch s jednou vážnou devízou. Poznám ju, mám ju rád, môžem sa spoľahnúť že na mňa bude čakať, ale to hlavné a najlepšie, je to jediná Baba, ktorá nestarne.
Niektoré z víkendových rán precitám s ľahkou cestovnou horúčkou napriek tomu, že destináciu poznám a nie je vôbec ďaleko. Ťažko definovateľné nano šialenstvo, ktoré vás samo umyje, naraňajkuje dopraví na nabližšiu čerpačku so 100 oktánom a pošle na rande do trojky. Vy, Baba a vaše auto.
Deň sa začína vyplazením sa na bratislavský obchvat, ktorého výjazdy a zjazdy sú výborne nakombinované, takže nie je dôvod ísť iba priamo. Vajnorské kniežatstvo (Vajnory) vás vítajú citlivým železničným priecestím, ktoré zvádza nebrzdiť. Pokiaľ si nedáte pozor, tak po ohobľovaní podvozku a pristáti na bruchu v poli, zbadáte v zrkadle len posmešne vztýčenú rampu. Zvládnuť ostrú, naopak klopenú ľavú môžete iba v prípade že idete pomaly alebo ju poznáte a viete kadiaľ sa pretiahnuť. Pomedzi domy si motor v rámci vydýchania sa po intenzívnej rozcvičke na obchvate, premrmle na vysokom stupni a hneď za bývalou „strážnou vežou“ diaľničnej spoločnosti, z ktorej si niekto z recesie spravil dom, sa gumy opäť zahryznú do asfaltu.
Čierna Voda sa sa po vtipnom horizonte priblíži veľmi rýchlo a radím vám akceptovať digitálny „naprávač“ rýchlosti, inak vás najbližšia pravá vyprevadí rovno na nádvorie hotela Kamily Magálovej a prekvapené nebudú len jej kone. Tvrdí sa, že keď si za vodou, môžeš si robiť, čo chceš. Nie za Čiernou Vodou. Séria vábnych esíčok vychytá všetky muchy vašej stopy, o ktorej si myslíte, že je ideálna a posledná ostrá pravá pred Slovenským Grobom je sestra tej pri Kamile a zvádza na žatvu do polí. Cez Grob 50-kou rozmýšľajúc, v ktorom dome sa najbližšie obžeriem husacej pečienky a utopím to džbánom vína, sa presúvam k poslednej cestnej etape. Je podobná tej pred Grobom a okorenená stromovou alejou priamo na najťažšom úseku. Ako inak.
Viničné je vhodné prechádzať s rozumom a rešpektom k našej zeleni z Ministerstva vnútra, inak vás čierne oko alebo laserový ďalekohľad pripravia o doobedňajšiu radosť a plnú nádrž paliva. Posledné ego mastiaca šikana pred mestom s blázincom, kde sa veľké sedany za vami ľúbia rozhúpať a panicky skákať na brzdy. Je tu Pezinok, jeho vínna réva, strmé úbočia a ostré hrany štítov Karpát ... Ok, tak len jednoducho, Karpaty a horský prejazd pomenovaný ako sedlo Baba.
Červenou preškrtnutý nápis Pezinok neznamená začiatok vodičskej exhibície ani motorové kraso a bodované voľné jazdy. V tejto časti výletu ide iba o informáciu, že skončila rovná cesta, je vhodné pritiahnuť pásy a pohladiť tlačidlo stabilizácie pre dokonalé splynutie a autom. Až checkpoint paddock prepne mozog na stopky a kŕč v pravom členku vás vystreľuje pokoriť cca 5 kilometrovú asflatovú špagetu vinúcu sa smerom na Záhorie. Každá z 19-tich zákrut stojí za prejazd a niektoré šibalky vám stisnú polky a trochu spotia ruky.
Táto Baba nechce, aby ste si niečo dokazovali, aby ste sa bili do pŕs ako prehistorický ľudoop a kvôli vlastnému presvedčeniu kričali do lesa, že ste najlepší. Pokiaľ si viete kontrolovať špičku, akceptujete potrebu predvídania, pozeráte pred seba a máte obe ruky na volante, dá vám Baba upokojujúci zážitok. A chcete to znovu, opäť a ešte raz. A keď vám popod spätné zrkadlá začnú lietať nasrdení motorkári, viete, že je čas, zájsť do bufetu na skvelé, ručne a s láskou k rovnakému pohlaviu vyrábané pagáče od drahého profesora.
Pezinská Baba je v širokom okolí jediná a jedinečná. Delíme sa o ňu všetci z regiónu, dokonca aj so zahraničnými susedmi a ona sa rada rozdáva. A ako som už bol býval spomínal. Nestarne. Nestarne postupne. Ona sa nám začala rovno rozpadať a všetci tí autogamní majú vážnu dilemu. Nikto nechce byť sám. Zachráňte nám Babu! Alebo jej pomôžme sami a hŕstkou euro bankoviek zvýšme rozpočet na jej lifting. A pokiaľ sa minú všetky riešenia, stanú sa z chlapov lovci a vydajú sa hľadať inú, vábnu, vzrušujúcu, tajomnú, lákavú a žiadostivú, banskobystrickú ... Šturec.
Seriál RoadLife o najkrajších cestách v spolupráci s RoadLife.sk.
