Konverzia od Lotusu z obyčajného sedanu vyššej strednej triedy spravila legendu s ozajstnými športovými ambíciami. Akceleráciou sa vyrovnával superšportom svojej doby a rýchlostné maximum ležalo pri hodnote 285 km/h.
Omegy od Lotusu sa vyrábali medzi rokmi 1990 a 1992, pričom vzniklo iba 630 kusov. Okrem toho bolo vyprodukovaných ešte 320 kusov Carltonu s volantom napravo. Celkovo sa tak na svete nachádzalo 950 kusov, čo bolo o 150 menej ako bol pôvodný plán.
Zvonka sa revolúcia nestala, pribudol spojler na kufri, otvory v kapote na prívod vzduchu, širšie blatníky, modifikované nárazníky a hlavne logá Lotus. Pri farbe karosérie bol zvolený prístup Henryho Forda, auto môžete mať v akejkoľvek farbe, ak to je čierna. Len s tým rozdielom, že jediná farba bola verzia British Racing Green nazvaná Imperial Green.
Hlavný rozdiel oproti sériovým verziám sa skrýval pod prednou kapotou. Motor s objemom 3,6 litra a šiestimi valcami v rade bol dopovaný dvoma turbami. To Lotusu Omega porepožičalo výkon 281 kW (377 k) pri 5200 otáčkach a krútiaci moment 557 Nm.
Lotus Omega - širšie blatníky a krídlo naznačovali potenciál
Motor bol spojený so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou od ZF, ktorá bola používaná aj vo vtedajšom Chevrolete Corvette ZR-1. Zadný samosvorný diferenciál zase našiel do Omegy cestu z austrálskeho automobilu Holden Commodore s motorom V8.
Titul najrýchlejšieho štvordverového auta so sebou priniesol aj kritiku, keď časť verejnosti v Británii požadovala jeho zakázanie. Magazín Auto Motor und Sport v roku 1991 testoval maximálnu rýchlosť a Lotus Omega skončil až druhý za modelom Alpina B10 BiTurbo, ktorý bol považovaný za upravené BMW, kým Lotus za samostatný model.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto - Lotus
