Tradičný život Tonga: svet na druhej strane planéty

Tak ako veľakrát predtým, aj teraz sedím pred monitorom so zamysleným výrazom tváre. Premýšľam, zvažujem a hľadám niečo, vďaka čomu sa rozhodnem.

O pár týždňov idem opäť do Oceánie a chcem tam zostať dlhšie. Zvažujem, kam sa vyberiem, lebo možností je presne toľko, koľko je ostrovčekov roztrúsených po južnom Pacifiku. Opäť cítim to vzrušenie a napätie, ktoré ma sprevádzajú zakaždým, keď plánujem cestu do neznáma.

Do krajiny, ktorá ma zaujala najviac, nechodí veľa turistov. Je to zrejme preto, že susedné štáty vedia akosi lepšie pracovať s marketingom. Pre mňa to je však presne naopak. Chcem vidieť tradičný život tak, ako ho majú radi domáci, nie zahraniční návštevníci. Pár okamihov nato mi na maile pípne upozornenie na výhodnú letenku a ja viem, že v tom mám jasno. Ide sa na Tongu!

Tri hodiny letu a iný svet

Po pár týždňoch strávených na Novom Zélande som si akosi ľahko privykol na to, že všetko funguje adekvátne k tomuto storočiu a dátumu v kalendári. Nejako som sa teda pozabudol a ani mi nenapadlo, že v Tonge, vzdialenej len tri hodiny letu, sa čas meria trochu inak. Do reality ma uviedli hneď prvé minúty po pristátí v hlavnom meste Nuku‘alofa.

Partička vysmiatych chlapíkov z lietadla na veľkom vozíku dotlačila batožinu a rozdávala ju pasažierom. Nikomu to neprekážalo. Ľudia sa tvárili presne tak, ako keď stoja pri tom modernom páse na batožinu na ktoromkoľvek modernom letisku, krížom-krážom po celej planéte. Ja som sa len usmieval, lebo som si uvedomil, že som tu. Som na Tonge a čaká ma celkom iný svet.

Cestu po tejto ostrovnej kra-jine som mal rozdelenú na dve časti. Chcel som stráviť a preskúmať hlavný ostrov Tongatapu a potom sa loďou prepraviť na niektoré zo vzdialenejších súostroví. Nevedel som presne na ktoré. To som chcel zistiť od domácich, ktorí o svojej krajine všade na svete veľmi radi rozprávajú. Je celkom jedno, kde to je. Vždy sa nájde niekto, kto ochotne poskytne užitočné informácie.