Pred pár rokmi sa japonská novinárka Shiho Fukada venovala samovraždám v Japonsku a výsledkom bol skvelý dokumentárny film. Spovedala rodičov a manželky, ktorých partneri spáchali samovraždu. Ich spoločným znakom bola práca v kanceláriách (biele goliere), báli sa straty zamestnania a trpeli depresiami. V Japonsku sa o tomto probléme nehovorí dostatočne, pretože ide o prejav slabosti. V roku 2016 pripadalo na 100-tisíc obyvateľov Japonska 17,3 samovrážd. Šlo o druhé najvyššie číslo na svete po Južnej Kórei.
Denník The Los Angeles Times sa téme venuje z troška iného pohľadu. Zameriava sa v úvode článku na svedomitú prácu 73-ročného Jukia Shigea, ktorý každý deň zachraňuje samovrahov pred skokom z útesov Tojinbo. Bývalý policajt si neďaleko obľúbenej lokality pre samovrahov zriadil neziskovú organizáciu, ktorá sa snaží vopred identifikovať ľudí, ktorí majú v pláne ukončiť svoj život. Následne sa im starček prihovára, pozve ich na kávu a ponúkne pomocnú ruku. V priebehu 15 rokov tak pomohol približne 600 ľuďom (je samozrejme hypotetické, či by všetci naozaj skočili).
K útesom chodieva s ďalekohľadom v ruke každý deň a pozoruje smútok ľudí. Dodnes si pripomína na nedávny incident, ktorý sa udial, keď bol náhodou mimo mesta. Mladá žena stála na okraji útesu a pozrela nadol. Jej zámer bol zjavný. Jednému z dobrovoľníkov žena povedala: „Nehovorte so mnou 10 minút.“ Na miesto medzitým došli policajti i záchranná služba. Pobrežná stráž bola pripravená. Prešlo desať minút a skupina policajtov sa pokúšala s dievčaťom hovoriť. Presviedčali ju päť hodín. Bez výsledku. „Sayonara,“ povedala žena a skočila.
„Čo jej povedali policajti?“ spýtal sa dobrovoľníka po návrate J. Shige.
„Povedali asi toto: Myslite na to, ako to bude bolieť vašu matku a otca,“ povedal dobrovoľník.
Pre skúseného dobrovoľníka to bolo jasné. „Najhoršia možná vec, ktorú jej mohli povedať!“
Existuje len jeden spôsob, ako zvládnuť podobné situácie. Samovrahov je potrebné vrátiť späť na zem a pomôcť im vyriešiť problémy. Ak sú v dlhu, zavoláte spolu právnu pomoc, ak nemajú prácu, vezmete ich do pracovnej agentúry a ak sú bezdomovcami, zoženiete im bývanie.
Z destinácie v okolí útesov ťažia cestovné agentúry, ktoré organizujú k lokalite exkurzie. Výletné lode turistom ukazujú presne miesta, odkiaľ samovrahovia skáču – vraj pravdepodobnosť smrti skokom je 70 percent. Vlani o práci J. Shigea natočili polhodinový dokument, ktorý stojí za to si pozrieť.
Sex hotely v Japonsku
Ostaňme ešte chvíľku v Japonsku. Magazín The National Geographic ponúka čitateľom zaujímavé fotografie a pikantnú sondu do takzvaných sex hotelov. Takýchto hotelov je v Japonsku najmenej 30-tisíc a v samotnom Tokiu ich návštevníci nájdu stovky. Ich tržby tvoria štvrtinu peňazí, ktoré sa otočia v sexuálnom biznise v Japonsku.
Sú zamerané na rôzne sexuálne praktiky. Najpopulárnejšia je BDSM, ktorá je spätá so zväzovaním a hrami na dominantného a submisívneho sexuálneho partnera. Izby ponúkajú špeciálne postele, putá, bičíky a sexuálne hračky. „S rastúcou očakávanou dĺžkou života, rastúcim vekom manželstva a vysokou hustotou obyvateľstva sú viacgeneračné domácnosti rozšírené. Keďže manželské páry žijú v blízkosti svojich rodičov a detí, sex hotely ponúkajú praktickú alternatívu k japonským domom s tenkými stenami, kde je súkromie obmedzené,“ píše magazín.
Hotely tak v drvivej väčšine využívajú manželské páry, partneri, ktorí si chcú oživiť svoj vzťah a obľúbili si ich aj turisti zo zahraničia. Hlavnou výhodou týchto hotelov je diskrétnosť. Dá sa v nich platiť len hotovosťou, v hoteli nie sú kamery a sú vybavené tajnými vchodmi a krytými garážami. Pracovníci sú viazaní mlčanlivosťou. Zákazníkovi sú ponúknuté na špeciálnom displeji rôzne typy hotelových izieb so špecifikami. Stačí si izbu vybrať jedným kliknutím a svetlá na chodbách nedočkavý pár privedú do nimi zvolenej izby.
Kým japonský „priemysel lásky“ prosperuje, krajina zažíva pokles počtu manželstiev, pôrodnosti a frekvencie sexuálnych stykov. Viac než 40 percent mužov a žien vo veku 18 až 34 rokov v Japonsku nikdy nemalo sex, čo potvrdzujú dáta Národného inštitútu pre výskum populácie a sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ bude súčasný trend pokračovať, očakáva sa, že do roku 2060 sa počet obyvateľov Japonska zníži o 30 percent a krajine bude hroziť demografická katastrofa.
Byť single je v Japonsku čiastočne slobodná voľba. Keďže sa zvyšujú náklady na život a pracovné príležitosti nie sú lukratívne (rozšírený je predovšetkým part-time džob), viacero mladých ľudia sa vracia alebo ostáva u svojich rodičov. Tým, že nie sú zaťažení hypotékami a výdavkami na deti, dokážu žiť pohodlným životom. V Japonsku sa týmto mladým ľuďom hovorí parasaito shinguru alebo parazitní single ľudia.
Sex hotel v Japonsku Zdroj: The National Geographic
V pokračovaní na ďalšej strane:
- Voskovať lyže nórskemu tímu je skutočne nevďačná úloha, ktorá sa rieši na prvých stranách novín
- Slovinci lyžujú v podzemnej garáži aj v lete
- Ross zo seriálu Priatelia stojí za sériou dokumentov o sexuálnom obťažovaní
- Tip na seriál: Humans
