Okolo žltej brány so slimákom prejdú denne stovky ľudí. Náhlia sa z konečnej trolejbusov do neďalekého obchodného domu či historického centra. Pod lampou je najväčšia tma. Komunitné centrum Bystro sídli na Cintorínskej ulici v Bratislave. Za malým projektom stoja dvaja nadšenci idey trvalo udržateľného rozvoja – Nicolas Giroux a Michal Gordiak.
V Bystre nás privítal Nicolas. Rozpráva, že nápad na komunitný priestor si priniesol z rodného Francúzska, kde podobné projekty fungujú bežne. Všimol si, že podmienky na vznik sú podobné aj u nás. Aj tam ľudí trápi rastúci individualizmus a konzumný spôsob života, chcú znížiť svoju uhlíkovú stopu, žiť ekologicky a produkovať čo najmenej odpadu. Nejednu myšlienku pozitívnej zmeny sveta si Nicolas priniesol aj zo spolupráce s GLEN Slovakia, kde sa v spolupráci s európskymi partnermi zúčastnil vzdelávacieho cyklu o globálnom vzdelávaní, súčasťou čoho bola aj jeho trojmesačná stáž v Togu.
Viac než zadarmo
Nicolas nás vedie cez hlavnú „obývačkovú“ miestnosť. Malé vyvýšené pódium na palete s gitarou, poličky plné kníh a spoločenských hier, lampa vyrobená z nohy odevnej figuríny. Televízor v Bystre nie je. Jediné, čo ho pripomína, je čierna tabuľa na stene, kde kriedou stojí nápis „Toto telka ako má byť: žiadna“.
Bystro, komunitné centrum Zdroj: Michal Smrčok - NMH
V Knižnici vecí Nicolas vysvetľuje, že netreba veci hneď nakupovať. Ukazuje na skener, ktorý sedí na poličke – bežný človek ho doma využije len občas, tak prečo ho kupovať, keď si ho možno požičať. Povedľa tróni ručný mixér, odšťavovač, rôzne spotrebiče, zimné topánky či desiatky kníh.
„To všetko ľudia darovali. My sme nekúpili nič, z ekologických dôvodov sme sa chceli vyhnúť nákupu nových vecí. Dokonca aj poličky a skrinky nám darovali,“ hovorí Nicolas opatrnou slovenčinou. Všetky veci si možno požičať a vrátiť – alebo nimi prispieť. Kto sa chce zbaviť napríklad starého spotrebiča, nemusí generovať odpad, ale takto dá veci druhú šancu.
Hneď vedľa je skrinka s názvom Zdarmáreň. Práve sa tam nachádzali topánky, oblečenie, poháre i decentný čierny dáždnik, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani manažér v obleku. Čokoľvek si môže človek jednoducho zobrať, ak to práve potrebuje. Zadarmo.
Bystro, komunitné centrum Zdroj: Michal Smrčok - NMH
„Len nedávno to bolo plné oblečenia a všetko si našlo nových majiteľov,“ ukazuje na Zdarmáreň.
„Sem-tam to vyložíme na ulicu, nech si to pokojne vezmú tí, čo napríklad stoja na zastávke,“ dopĺňa ho Michal. Hovorí však o akomsi ľudskom strachu z toho, že niečo je zadarmo. Spomína, že ľudia sa pri Zdarmárni síce pristavili, pozerali, no hanbili sa a radšej nevzali.
„Je to zaujímavé. Aj keď napíšeme ZADARMO, ľudia sa akoby boja. Možno tomu neveria. Pre niektorých môže byť ťažké akceptovať, že je to komunitné centrum. Keď vidia slovo komunitné, hneď im prebehnú hlavou myšlienky, že sú tu drogovo závislí a podobne. Ľudia si sami kladú bariéry a neprídu dovnútra,“ uvažuje Michal. S istotou však vraví, že ak začne pršať, zmizne aj posledný dáždnik – ešte nedávno tam boli tri.
Dvojica sa nebojí, že by sa v Zdarmárni veci minuli. Ľudia ich vraj sami nosia a sú radi, keď vedia, že vec neskončí na skládke, ale niekto ju zužitkuje. Dať a prijať niečo zadarmo má totiž vyšší zmysel. Nicolas vysvetľuje, že ide o snahu zmeniť nákupné správanie ľudí. „Namiesto kúpiť nové, treba najskôr myslieť, či môžeme opraviť staré, požičať si,“ dodáva.
Bystro, komunitné centrum Zdroj: Michal Smrčok - NMH
