Prečo majú plastové obaly na ovocí a zelenine význam a čo keď stratíte peňaženku

Rozčuľovali ste sa niekedy v obchode, prečo obchodné siete používajú zbytočné plastové obaly na ovocie a zeleninu, ktoré predsa chráni šupka? Zaujímavý článok o tejto dileme ponúkajú portál Finmag a The Conversation.

Na plytvanie potravinami majú viac než polovičný podiel domácnosti a k stratám dochádza aj pri ich spracovaní. Plastové obaly sú nutným zlom, ale vysokú mieru plytvania v oboch oblastiach dokážu znížiť. Stačí použiť 1,5 gramu plastovej fólie na zabalenie uhorky, aby sa jej trvanlivosť predĺžila z troch na štrnásť dní. Predávanie hrozna na táckach z plastu znížilo plytvanie hrozna v supermarketoch o 20 percent. Ťažko sa to počúva, ale je to tak.

Veľká časť potravín sa navyše preváža letecky (teraz odhliadneme od možného preferovania lokálnej produkcie). Predĺženie ich trvanlivosti má teda zásadný vplyv pre životné prostredie. Minimalizuje plytvanie a ochraňuje suroviny, ktoré jeme, na ceste od pestovateľa až do políc supermarketov.

Aktuálne odhady organizácie Zero Waste Scotland ukazujú, že uhlíková stopa vyhodeného jedla môže byť vyššia než uhlíková stopa plastov. Konkrétne: 456-tisíc ton jedla, ktoré v roku 2016 vyhodili domácnosti v Škótsku, vyprodukovalo 1,9 milióna ton oxidu uhličitého, čo je trikrát viac než stopa 224-tisíc ton plastového odpadu vytriedeného v Škótsku v tom istom roku.

Plastové obaly zaisťujú kvalitu a bezpečnosť potravín. Často sa hovorí o potravinách, ktoré sú prirodzene obalené vlastnou šupkou a možno ich prevážať a konzumovať bez jednorazových obalov. Výskumy ale ukazujú, že aj také produkty vydržia len vtedy, keď je dodávateľský reťazec krátky.

Ak sa jedlo preváža na dlhšie vzdialenosti, čo sa deje žiaľ stále často, plasty môžu v ochrane jedla pred pokazením hrať dôležitú úlohu. Obaly z plastu sú navyše pružnejšie a ľahšie ako alternatívy - sklo či kartón. To znižuje cenu prepravy a s ňou spojené uhlíkové emisie.

Vrátili by ste stratenú peňaženku?

Ak by ste na ceste našli peňaženku s peniazmi a dokladmi, čo by ste urobili? Šli by ste na políciu alebo by ste sa potešili a stratenú peňaženku by ste si zobrali? Na otestovanie poctivosti ľudí na celom svete sa odhodlal tím vedcov (žiaľ, Slovensko nebolo v štúdii zahrnuté, ale susedné Česko a Poľsko áno). Výsledky zverejnili v magazíne Science.

Poctivosť ľudí pri vrátení peňaženky podľa jednotlivých štátov

Autori experimentu v rámci pokusu, ktorý stál 600-tisíc dolárov, cielene postrácali 17 303 peňaženiek v 355 mestách v 40 štátov sveta. Stratili ich v bankách, divadlách, múzeách, na poštách, v hoteloch, na policajných staniciach. V peňaženkách sa nachádzal rôzny obnos peňazí, od nuly až po ekvivalent 13,45 dolára. Peňaženka obsahovala tiež vizitku fiktívneho majiteľa s kontaktom, nákupný zoznam a kľúč.

Autori štúdie zistili, že to s poctivosťou ľudstva