Dôvody sú otázne

Autori štúdie tvrdia, že dôvody odborovej homogenity na Slovensku je ťažké identifikovať a ide skôr o otázky na sociológov. „Jedným z dôvodov je ten, že sme skúmali relatívne málo krajín, zatiaľ čo potencionálnych dôvodov, ktoré ovplyvňujú odborovú homogenitu je mnoho,“ povedal pre TREND.sk spoluautor analýzy Štepán Jurajda.

Jedným z dôvodov môžu byť preferencie jednotlivých pohlaví nastupovať na konkrétne odbory aj z dôvodu, že tam ľahko stretnú životného partnera. Dôvodom môže byť napríklad aj tlak rodiny, prestíž odboru a pri hľadaní lásky zohrávajú úlohu aj kultúrne preferencie. „Niekedy je ľahšie sa rozprávať s niekým, kto sa venuje tomu istému odboru. Študenti sociálno-vedného odboru sú v tomto možno vo výhode, pretože majú blízko ako k humanitným tak aj prírodným odborom,“ povedal Š. Jurajda. 

Pre vedcov je stále záhadou, prečo v krajinách, kde viac než 50 percent absolventov vysokých škôl tvoria ženy, niektoré odbory ako technika jednoducho nedokážu pritiahnuť viac než 20 až 40 percent žien. Môže ísť o podvedomý strach z technických odborov, v ktorých vždy prevládali muži či rôzne stereotypy, ktoré sa prenášajú z rodičov a učiteľov na mladé dievčatá. Slovensko je v tomto smere relatívne konzervatívna a navyše silne kresťanská krajina, čo môže mať na rozhodnutia študentov, kam pôjdu na vysokú školu a akého partnera si nakoniec vyberú, veľký vplyv.

Vysokoškoláčky nemajú veľký výber

V tejto súvislosti sa ale nepriamo objavuje ďalší problém. Okrem odborovej homogenity existuje aj vzdelanostná homogenita. Ide o širší termín a definuje preferencie ľudí vyhľadať za partnera človeka na rovnakej úrovni vzdelania. Len v Nemecku a Grécku študuje na vysokých školách viac mužov ako žien. Slovensko nevymyká svetovému (a zároveň európskemu) trendu, v ktorom študentky prevládajú na vysokých školách.

Minulý rok skončilo na Slovensku vysokú školu prvého a druhého stupňa spolu 33 580 študentov. Z tohto počtu až 20 816 absolventov boli ženy. To znamená, že aj na slovenských vysokých školách existuje priepastný rozdiel v počte vzdelaných žien a mužov – konkrétne ide o pomer 62:38. Pred desiatimi rokmi bolo rozdelenie študentov a študentiek o niečo miernejšie - 53:47 v prospech žien, teda absolventiek bolo o 12 percent viac ako absolventov.

Tento nepomer sa nepriamo podpisuje aj na tom, že nemalý počet žien „ostáva na ocot“. Ide o problém, keď si čoraz viac vzdelaných žien nevedia nájsť kompatibilného partnera, čo popisuje v knihe Date-onomics: How Dating Became a Lopsided Numbers Game reportér finančných trhov a technológií Jon Birger.

Ženy s univerzitným titulom jednoducho vyhľadávajú mužov na rovnakej intelektuálnej úrovni. Prípady párov, v ktorých má žena vysokoškolský titul a partner má nižšie vzdelanie, sú podľa J. Birgera oveľa zriedkavejšie ako vzťahy, kde muž je ten zabezpečený a vzdelaný a nájde si ženu, o ktorú sa „postará“.

Kto si namýšľa, že láska hory prenáša a ľudia si napriek svojim rozdielom nájdu k sebe cestu, toho vyvedú z omylu vedci. V štúdii ekonóm Jeremy Greenwood a sociológovia Christine Schwartz a Robert Mare z University of Pennsylvania poukázali, že „manželstvá na rôznej úrovni vzdelania sú v súčasnosti menej bežné ako kedykoľvek za posledné polstoročie“.

Vysoké školy a univerzitné internáty sú skvelým miestom, kde sa tento nepomer výrazne prejavuje. Dosvedčujú to štatistiky. Podľa prieskumu, ktoré urobila sociálna sieť Facebook, až 25 percent vzťahov z vysokej školy sa skončilo manželstvom.

Oveľa zaujímavejšie ako percento bola štruktúra tejto vzorky: vysoký podiel manželstiev platil len pre školy, kde bol pomer chlapcov a dievčat buď vyrovnaný alebo chlapcov bol prebytok. V prípade vysokých škôl, ako sú humanitné a ekonomické odbory, to neplatilo. Na školách, kde bol previs dievčat, chlapci preferovali kultúru sexu na jednu noc. Na školách, kde boli dievčatá v minorite, sa chlapci viac snažili a uprednostňovali dlhodobejší vzťah.