Život bez igelitiek
Do boja proti mikroténovým vreckám sa vlani drsne pustila Keňa. V lete minulého roka vstúpil do platnosti najtvrdší zákon na svete ohľadom zákazu plastových vreciek. Komukoľvek, kto by ich vyrábal, poskytoval alebo predával, hrozí odňatie slobody na štyri roky a pokuta vo výške 19- až 38-tisíc dolárov. Odhaduje sa, že len obyvatelia Kene používali asi 24 miliónov igelitových vreciek mesačne. Rovnaký zákaz igelitových vreciek a tašiek už prijali ďalšie africké krajiny, napríklad Juhoafrická republika, Rwanda či Eritrea.
Denník The Guardian sa do krajiny vydal osem mesiacov po zavedení zákona, aby zistil, aký mal zákon efekt. „Naše ulice sú všeobecne čistejšie, čo so sebou prinieslo aj dobrý pocit,“ povedal David Ong'are, ktorý je šéfom Národného riadiaceho orgánu pre životné prostredie. „Už nevidíte tašky poletovať vo vetre. Rieky nie sú prepchané igelitkami a rybárom sa na pobreží a jazere Victoria už tak plasty nezaplietajú do sietí,“ pochvaľuje si efekt zákona. Kým na bitúnkoch objavovali kedysi mäsiari v črevách troch zvierat z desiatich plasty, v súčasnosti ich nachádzajú len v jednom zvierati z desiatich.
Obchodníci zo zákona ale nadšení nie sú. Klasické igelitky totiž pri predaji nahradili biodegradovateľné sáčky, ktoré sú šesťkrát drahšie ako klasické mikroténové vrecúška. Predaj zeleniny, ovocia alebo pouličného jedla sa tak predražuje a miestnym sa nechce priplácať. „Moje podnikanie je veľmi ovplyvnilo. Nie som proti zákazu plastov, ale mala tu byť aj lacnejšia alternatíva,“ povedala Esther, ktorá predáva na trhu jedlo.
Počas ôsmich mesiacov vláda pri raziách v mestách zatkla v dôsledku predaja a používania plastových tašiek najmenej 50 ľudí, mnohí obchodníci dostali pokuty – boli ale podstatne nižšie ako prikazuje zákon. „Zákaz otriasol ekonomikou. Vo viacerých oblastiach je obchod nečinný,“ povedal Samuel Matonda z kenského združenia výrobcov, ktorý sa sťažuje, že politika mala byť zavedená postupne a nie šokovou terapiou. Zákon tak podľa neho negatívne zasiahol 80 percent firiem v združení a spôsobil, že spoločnosti prepustili 100-tisíc zamestnancov.
Plasty, odpad, mikroténové vrecká Zdroj: freegreatpicture.com
Bangladéš zažíva rozmach
Nie všetko, čo sa deje vo svete, musí byť zlé. Príkladom je Bangladéš na juhu Ázie so 160 miliónmi obyvateľmi, ktorý zažíva nebývalý hospodársky rozmach. Na webe Project Syndicate, ktorý cituje portál týždenníka Respekt, sa ho pokúšal zhrnúť ekonóm Svetovej banky Kaushik Basu. Krajina bola do vyhlásenia nezávislosti v roku 1971 najchudobnejšou časťou Pakistanu - až do 21. storočia to bolo miesto biedy a hladu.
V posledných desiatich rokoch však miera chudoby prudko klesá, tunajšia ekonomika rýchlo dobieha susedov a o dva roky podľa predpovedí by mala v prepočte na HPD na hlavu predstihnúť Pakistan. Niektoré z hlavných príčin tohto úspechu poteší zástancov pokrokových sociálnych reforiem, iné potom potvrdia argumenty priaznivcov kapitalizmu a voľného obchodu.
Miestna vláda tiež podporuje občianske iniciatívy, ktoré sa snažia zapojiť chudobných ľudí do ekonomiky prostredníctvom ekonomickej inklúzie. Bangladéšska vláda totiž urobila reformy, ktoré smerujú k lepšiemu vzdelávaniu dievčat a k posilneniu úlohy žien vo verejnom priestore a v domácnosti. Výsledok sa prejavuje napríklad zlepšeným zdravotným stavom a lepším vzdelaním detí.
Súčasne úspech krajiny bol založený na textilnom priemysle, ktorý často Európa kritizovala. Slabá regulácia umožnila veľkým zahraničným firmám vyrábať vo veľkom a vytvoriť obrovské množstvo pracovných miest. Mzdy, ktoré z európskeho pohľadu pôsobia mizerne, boli pre miestnych obyvateľov alternatívou voči biede a tvrdému životu na vidieku, a umožnili robotníkom textiliek vložiť časť zarobených peňazí napríklad do lepšieho vzdelania svojich detí.
Lacná móda: Pozrite sa, ako sa šijú západné značky v Ázii Zdroj: SITA / AP
Žena, ktorá loví bojovníkov Boko Haram
Brutalita teroristickej sekty Boko Haram sa dostala na titulky svetových novín, keď ich komando v noci zo 14. na 15. apríla 2014 z internátnej školy v Chiboku unieslo 276 študentiek. Odvliekli ich do lesa, znásilňovali a zabíjali. Sekta terorizuje Nigériu svojou brutalitou už desať rokov a jej cieľom je vytvoriť africkú obdobu Islamského štátu. Ich vyčíňanie vyhnalo z domovov už dva milióny ľudí a desiatky tisíc zabili. Tábory teroristickej skupiny ležia hlboko v Sambijskom lese, ktorý má rozlohu ako Belgicko. Ide o oblasť, v ktorej vyrástla aj Aisha Bakari Gombe. 40-ročná žena, ktorej meno všetci v Nigérii vyslovujú s nábožnou úctou a poznajú ju ako „kráľovná lovcov“.
Spoločne so skupinou miestnych lovcov bráni dediny v okolí lesa a sama aktívne vyhľadáva tábory krutých islamistov. Využíva pri tom dokonalé znalostí miestnej lokality, ktoré získala v detstve počas loveckých výprav s otcom. Jej skupine sa už podarilo oslobodiť stovky ľudí zajatých bojovníkmi Boko Haram. Keďže nemohla otehotnieť, záchrana detí bola hlavným motorom, ktorý Aishu opätovne motivoval k ďalším nebezpečným výpravám. Vlani vo veku 39 rokov nakoniec otehotnela, ale ani to jej nezabránilo, aby pokračovala v love na povstalcov. O jej práci natočila televízia Al-Džazíra zaujímavý dokument.
Na záver pár odkazov
Novinár denníka SME Adam Valček v rozhovore tvrdí, že ľudia majú skreslenú predstavu o fungovaní médií. „Nezriedka s taxikármi vedieme také filozofické debaty, keď zistia, že sme novinári. Podľa nich to funguje tak, že mne ráno niekto niečo prikáže a ja to píšem. To sú holé nezmysly a často sme sa ešte pred vraždou rozprávali, že by sme aj my novinári mali naozaj oveľa intenzívnejšie vysvetľovať ľuďom, ako žurnalistika funguje,“ povedal.
Denník The Guardian vo fotoreportáži urobil galériu povolaní z celého sveta, ktoré už vymierajú, ale majú svoju nostalgiu.
Ten istý denník minulý mesiac urobil rozhovor so slovenských cyklistom Petrom Saganom, v ktorom povedal, že byť pápežom je oveľa náročnejšie ako byť cyklistom.
Magazín The Atlantic ešte v roku 2015 napísal článok o psychologickom efekte obchodníckej stratégie, v ktorej ceny tovarov a služieb končia číslovkou 99.
