Figaro: Ako z malej bratislavskej továrne vznikol miliónový čokoládový biznis

S čokoládou Figaro vyrastali viaceré generácie. Len ťažko by sme na Slovensku hľadali niekoho, kto ešte neochutnal sladkosti tejto tradičnej slovenskej značky. Dodnes si prešla dlhým vývojom. Jej prvopočiatky siahajú do konca 19. storočia, keď sa začal písať príbeh bratislavskej továrne na čokoládu.

„Tak ako po všetkom novom a zaujímavom, aj v Československu vznikol dopyt po čokoláde, ktorá by bola lokálna značka. Prvá výroba sa začala v roku 1918,“ uvádza Jakub Barvínek, manažér značky Figaro.

Od karameliek k čokoláde

Prvotne firme išlo o výrobu mliečnych karameliek, takzvaných štolveriek. Ich pomenovanie vzniklo podľa vtedajšieho nemeckého výrobcu cukroviniek Stollwerck, ktorý sa do krajiny rozhodol expandovať. Nová pobočka v Bratislave niesla v tom období názov Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckovcov a bola postavená za 300-tisíc mariek.

„Štolverky si okamžite získali popularitu v celom Rakúsko-Uhorsku. Na konci 19. storočia  sortiment rozšírili aj o marcipán a pepermintové cukrovinky,“ opisuje manažér značky Figaro.

V tom čase však nešlo o žiadnu závratnú veľkovýrobu, keďže vo výrobe prevažovala manuálna práca a denne sa v továrni zabalilo len 25 kilogramov mliečnych karameliek.

„Závod v Bratislave najskôr vyrábal karamelky, neskôr rozšíril produkciu o marcipán a pepermintové pečivo. Na výrobu čokolády došlo koncom prvej svetovej vojny.“

Výroba sa postupne rozširovala na čokoládu a dezerty. Najmä v období prvej republiky boli hitom bonboniéry s vlasteneckými menami, napríklad „Kriváň“ a „Detvan“, ale mali silnú konkurenciu v ďalšej obľúbenej bonboniére zo sortimentu Stollwerck s názvom „Tú mám rád“.