Test: Aká je Honda Civic po facelifte

Málo zmien, veľký dojem

Hoci základné tvary ufa zostali nezmenené, detaily z neho robia celkom iné auto, najmä vo verzii Sport. Nová agresívna predná časť s hodnotne vyzerajúcimi dennými LED svetlami, ostro tvarovaný nárazník, zatmavené zadné svetlá a krídlo na kufri. To všetko robí z novinky športovo vyzerajúci hatchback, ktorý si možno ľahko zmýliť s hothatchom.

Počas testu som počul názory proti dizajnu, ale videl aj zdvihnuté palce. Vkus je individuálny, ale oproti trochu rozporuplnej predfaceliftovej verzii vyzerá nová lepšie.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje

Čo sa s výnimkou pár drobností nezmenilo je interiér. V strede palubnej dosky síce pribudol veľký displej, ktorý na dotyky reaguje rovnako pohotovo ako smartfón, dizajnovo tu ale nepasuje. Hoci sa väčšina jeho funkcií ovláda pomerne logicky, vyzerá ako z obchodu tuningových doplnkov.

Dizajn interiéru u väčšiny spolucestujúcich budil rozpaky. Ale to je vec zvyku. Dôležitejšie, že pôsobí kvalitne a ani náznakom nedáva najavo, že by malo niečo vŕzgať alebo odpadnúť.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje

Praktické i jazdne dobré

Honda myslí na praktickú stránku veci, čo vidno napríklad na nedávno testovanej a šikovne navrhnutej verzii Tourer. Ale ani krátka verzia nie je ochudobnená o Magic Seats, teda systém vyklápania zadných sedákov nahor ako v divadle, či veľký a hlboký kufor.

Vnútri si je kam odložiť drobnosti a jediná praktická výčitka tak smeruje ku komplikovanému ovládaniu palubného počítača. Mimochodom, cúvacia kamera je skvelá a ojedinelá v tejto kategórii. Predtým špičkové bluetooth handsfree sa ale pokazilo a pri vyššej rýchlosti vás už druhá strana bude počuť zle, ak vôbec.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje

Vynovený Civic jazdí rovnako dobre ako predtým, je pohodlný a zároveň presný na volante. Jazda sa mi subjektívna zdá ešte o niečo tichšia a najmä vďaka presnému a rýchlemu riadeniu aj skutočne baví. Auto neodskakuje ani na rozbitom a krivolakom priesmyku Skýcov neďaleko Prievidze, naopak nechá sa s ľahkosťou prehadzovať z jednej zákruty do druhej. Type R musí byť ozaj skvelý.

Treba ho točiť

Typická Honda potrebuje otáčky, taká je tradícia. A testovaný kus s atmosférickým 1,8-litrom ju napĺňa do bodky. Jeho 140 koní pocítite až niekde od 5-tisíc otáčok, kedy kvíli ako popŕhlený samuraj.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje

Teória fajn. V praxi som ale niekoľkokrát zmeškal možnosť na predbiehanie, lebo som zo 6 podradil len na 3. Chcelo to rovno dvojku. Mimo tínedžersky vysokých otáčok sa totiž táto Honda správa akoby mala polovičný výkon. Pri bežnej jazde treba neustále točiť motor a čakať, kým sa trochu vymáčkne. Ak chcete zrýchľovať na šestke na diaľnici, tak skoro sa vytúženej rýchlosti nedočkáte.

Chápem, v dnešnom svete turbo motorov je to už klasika. Ale pre bežné jazdenie je pohodlnejšie a bezpečnejšie nemyslieť na neustále radenie, nehovoriac o tom, že pred spolucestujúcimi vyzeráte ako pubertiak, keď auto neustále točíte do červeného poľa. Zvláštne pritom je, že motor bez problému zvláda ustálenú jazdu aj na veľmi nízkych otáčkach, šestku môžete radiť už pri 50ke.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje

Potom je tu spotreba, ktorú vysoké otáčky prirodzene ovplyvňujú. Dosiahol som dlhodobo kombinovaných 7,3 litra na 100 kilometrov. Ak nechcete byť úplnou brzdou premávky, pod 7 to nepôjde. Ak chcete, zapnite si kvetinkový režim, ktorý utlmí reakcie tak, že leňochod z filmovej série Ice Age je akčnejší. Alebo siahnite po inom motore.

Verdikt

Civic po facelifte vyzerá zvonku akčnejšie, športovejšie i modernejšie. Nie každému sa bude páčiť, ale o tom vždy táto japonská značka bola. Interiér je divoký až príliš, no je priestranný a praktický. Facelift ale mohol vylepšiť nelogické ovládanie niektorých funkcií. A nebyť motora neskutočne lenivého odspodu, jazde vďaka výbornému podvozku nič nechýba.

Honda Civic 1.8 i-VTEC Zdroj: Michal Petreje