Trasa: Myjava - Trenčín
- Teplota vzduchu v Trenčíne: 7,5 °C
- Vzdialenosť: 55 kilometrov
- Priemerná spotreba: 17,6 kWh/100 km
- Zostávajúci dojazd: 210 km
Pokojná jazda na spotrebu, avšak bez preháňania a so všetkým komfortom. Tak by sa dal opísať presun z Myjavy do Trenčína. Obávanú “betónku” pred Trenčínom zvládol Enyaq výborne, rázy v kabíne počuť a to od zadnej nápravy viac než od prednej, ale necítiť ich. Posádka tohto vozidla si bude užívať pohodlný podvozok. Je nutné dodať, že v našom prípade išlo o adaptívny podvozok DCC.
V rámci tejto časti mojej cesty som si naplno užíval aj komfort poskytovaný interiérom vozidla. Výborné sedadlá dopĺňajú ergonomicky dobre umiestnené lakťové opierky a príjemný volant so sviežim dizajnom, no tradičnou funkčnosťou. Kabína Enyaqu ako taká ma potešila najmä svojou kvalitou, ktorú napríklad v porovnaní s Octaviou či Superbom vnímam ako mierne vyššiu. Naopak, vzhľadom na klasické hodnoty Škody by som čakal v oblasti druhého radu sedadiel viac priestoru a o niečo väčší kufor. So svojimi približne 185 centimetrami som však mal vzadu veľa miesta, to bez debaty. Ani batožinový priestor s kapacitou 580 litrov nie je práve malý. Na základe zjavu vozidla by som však čakal, že kabína je ešte väčšia. Enyaq trochu klame telom. Jeho dlhé čelné sklo kabínu opticky naťahuje.
Medzi Myjavou a Trenčínom sa opäť ukázalo, že interiér je vynikajúco odtlmený od okolia. Spotreba na úrovni 17,6 kWh je vynikajúca a príjemne ma prekvapila. Pri jazde z kopca som využíval 2. stupeň rekuperácie, ktorý ma brzdil akurát na to, aby som si udržiaval želanú rýchlosť. Jednotka je slabšia, tú som mal nastavenú najmä na rovných okreskách. Trojka už je zasa veľmi rázna a hodí sa skôr na mestské jazdenie. Rekuperácia je tu výborne odstupňovaná a zapracovanie jej ovládania priamo na volante je bezchybné. Aj preto je práca s ňou radosťou.
Prediktívny tempomat ma potešil schopnosťou veľmi ladne prejsť kruhový objazd úplne bez zásahu mojich nôh. Ide o ďalší dôkaz, že výborne funguje najmä pri prejazde cez mesto, pozor, nie však pri kľučkovaní po meste.
Toto je koniec meraných úsekov. Pôvodne som mal v pláne pridať ešte jednu špeciálnu “etapu”. Kvôli nepriaznivému počasiu som však musel oželieť časť trasy, ktorá sa mala odohrávať medzi obcami Pruské a Vršatské Podhradie. Tá by preverila spotrebu vozidla pri stúpaní do kopca a následnú schopnosť rekuperovať elektrickú energiu pri zjazde. Nanešťastie, na Vršatci práve snežilo a Enyaq bol obutý na letných pneumatikách. Túto skúšku si teda nechám na redakčný test.
