Bonkers v preklade znamená šialený, bláznivý. A presne také toto miniauto bolo. Všetko v ňom bolo ináč. Dokonca aj jazdné vlastnosti boli trochu pritiahnuté za vlasy.
Renault Clio V6 bol síce postavený na základoch klasického Clia a dokonca sa naň aj trochu podobal, ale pod rozšírenou karosériou to bolo kompletne iné auto. Vyrábalo sa v rokoch 2001 až 2005.
Recept na bláznivosť bol jednoduchý. Krok jedna bola voľba motora. Renaultsport našiel to čo hľadal v o dve čísla väčšej Lagune. Výber trojlitrového šesťvalca ukázal, že motorový priestor, kam sa v Cliu Sport 172 bez problému vopchal dvojliter so 126 kW (172 k) bol pre omnoho mohutnejšiu pohonnú jednotku malý.
Umiestnenie motora je presne opačne ako v sériových Cliách. Zadné sedadlá sa porúčali a na ich mieste zatrónilo srdce celého auta. Batožinový priestor už tiež nebol vzadu, ale pod prednou kapotou.
Úpravy podvozka nezostali iba pri zmene tlmičov a pružín. V prvom rade motor vzadu vyžadoval pohon zadných kolies. Kvôli stabilite prišlo aj na zväčšenie rázvoru a rozchodu kolies. Cliá V6 nemontovali vo Francúzsku. Všetky potrebné podvozkové diely docestovali do továrne TWR vo Švédsku, kde ich prispôsobovali na reálne použitie a spájali s karosériami, ktoré vyrábala fabrika Valmet vo Fínsku. Produkcia bola 12 kusov za deň. Druhá generácia sa už montovala v továrni RenaultSport v Dieppe vo Francúzsku.
Clio V6 malo dve generácie. Prvá vznikala v rokoch 2001 až 2003. Motor z Laguny dosahoval po úprave 169 kW (230 k). Keďže bolo auto kompletne prepracované, tak hmotnosť vzrástla o 300 kilogramov oproti Cliu Sport 172. Celková hmotnosť bola teda 1 340 kg. Prvá verzia mala nepríjemnú vlastnosť. Tá bola otáčanie. Kým s normálnym Cliom bola trojbodová otočka na dvojprúdovej ceste bezproblémová, V6 stavala túto triviálnu záležitosť na úroveň nájdenia dokonalej stopy v technickej pasáži Monackej GP.
Trojliter z Laguny dokázal Clio dostať na stovku za 6,3 sekundy a maximálne mohlo uháňať 235 km/h. To všetko zvládalo s priemernou spotrebou v okolí trinásťlitrovej hranice.
Druhá fáza Clia V6 z rokov 2003 až 2005 dostala okrem faceliftu aj niektoré technické vylepšenia. V prvom rade RenaultSport revidoval podvozok auta a spravil ho znesiteľnejším a menej zákerným na hranici možností auta. Takisto sa zlepšili aj manévrovacie schopnosti, keď sa auto dokázalo otočiť na kruhu s priemerom iba 13 metrov. Stále to nebola hodnota, kvôli ktorej by bolo možné auto nazvať čiperné, ale pokrok to bol.
Fáza II dostala aj vylepšený motor, ktorý mal optimalizovaný priebeh krútiaceho momentu a zvýšený výkon. Ten poskočil na 188 kW (255 k). Dvadsať kilowattov navrch oproti pôvodnému Cliu V6 znamenalo zlepšenie zrýchlenia z nuly na sto o pár desatín sekundy. Upravené Clio V6 bolo teda na stovke za 5,9 sekundy a maximálne sa dostalo na 246 km/h. Vyšší výkon priniesol aj o liter nižšiu spotrebu v kombinovanom cykle.
Mnohí v tom čase hovorili o Cliu V6 ako o vynikajúcom aute, avšak jednou vetou dodávali aj fakt, že si s ním treba dávať pozor. A to platilo hlavne o ťažkom ovládaní na limite. Cenovo sa Clio V6 vyrovnalo omnoho väčším autám. Cenovka skoro 30 000 eur bola vysoká, avšak bola to stále jedna z najlacnejších ciest ako sa dostať k autu s architektúrou podvozku porovnateľnou so superšportovými autami na štýl Ferrari Modena.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto – Renault
