Ferrari vlastnilo titul najrýchlejšieho sériového auta na svete od roku 1968 vďaka modelu Daytona a poistilo si ho v roku 1984, keď model 288 GTO ako prvý prekonal hranicu 300 s hodnotou 303 km/h. V roku 1986 však Porsche predstavilo 959. To prekonalo GTO o 14 km/h. Vo Ferrari preto prichystali model F40. Porsche 959 trónilo na vrchole rýchlostného rebríčka necelý rok. F40 dosiahla 326,193 km/h.
Ferrari GTO už nestačilo dobovým konkurentom v podobe Porsche 959 a Lamborghini Countach v niekoľkej evolučnej etape. Preto s príchodom Enzovej deväťdesiatky a štyroch desaťročí automobilky svet uzrel F40.
Výkony novinky boli strhujúce. Z nuly na sto za 3,8 sekundy a na dvesto za 11 sekúnd porazili konkurenciu vo veľkom štýle. Maximálna rýchlosť síce v metrickej sústave vyzerala oproti GTO už celkom fádne, ale v imperiálnom systéme šlo o prekonanie hranice 200 míľ za hodinu.
Pôvodcom výkonu bol 2,9 litrový osemvalec, ktorý bol zväčšenou verziou motora z predchodcu. Dve turbá IHI produkovali, pri tlaku 1,1 atmosféry 352 kW (478 koní). Až do roku 1990 bola F40 bez katalyzátorov, potom si predpisy v Spojených štátoch amerických vyžiadali úpravu výfukového potrubia.
Podvozok bol podobný tomu, ktorý malo 288 GTO. Dvojitý lichobežníkový systém bol však spevnený a nastavenie podvozka mierne modifikované.
Interiér auta nedýchal luxusom v žiadnom prípade. Čisto funkčné tvary boli prispôsobené eliminácii zbytočnej záťaže. Tá zašla tak ďaleko, že autá mali plastové okná, nemali rádio, ani držiaky na dverách a chýbali dokonca aj koberčeky. Zostala však klimatizácia.
V spojení s ľahkým exteriérom z kombinácie karbónu, kevlaru a hliníka vážila F40 iba 1 100 kg. Karoséria s aerodynamickým tvarom mala extrémne nízky koeficient odporu vzduchu. Cd iba 0,34 bolo dosiahnutých aj vďaka výklopným predným svetlám.
Ferrari produkovalo F40 od roku 1987 do roku 1992, kedy bolo nahradené modelom F50. Titul najrýchlejšieho auta medzičasom v roku 1990 prevzalo Lamborghini Diablo. Aj napriek tomu sa Ferrari predávali až za 1,6 milióna dolárov. Oficiálna cena bola však stanovená na 400-tisíc dolárov. Celkovo sa k zákazníkom dostalo 1 315 kusov.
Mnohými je F40 považovaná za najlepšie superšportové auto na svete. Bolo to jedno z posledných, čo nemali trakčnú kontrolu, ESP, ani ďalšie podporné systémy. O airbagoch sa konštruktérom pri tomto aute ani nesnívalo.
Detaily auta sú dychberúce ešte aj v dnešnej dobe. Trojitá centrálna koncovka výfuku, ako aj systém predných svetiel so smerovkami a parkovacími svetlami pod plexisklom a výklopnými stretávacími a diaľkovými sú jedinečné. Za všetko hovorí, že steny mnohých izieb boli vyzdobené plagátmi, na ktorých bola práve F40. To isté platilo aj o poličkách v detských izbách. Vo veľa z nich trónil, alebo tróni, model ikonického superšportu.
Legendy minulosti každý druhý pondelok v rubrike Auto na ETREND.sk.
Prečítajte si všetky.
Foto - Ferrari
