Je chladno. Vlak pôjde až o 20 minút. A široko ďaleko sa nedá kúpiť nič na čítanie ani niečo pod zub. Takto začínajú cesty vlakom asi už len na malých vlakových staničkách. Naopak, na veľkých dopravných uzloch sa o priazeň cestujúcich uchádzajú naozajstná nákupné centrá.

Éru staničného nakupovanie v Nemecku začala pred 20 rokmi hlavná vlaková stanica v Lipsku. Mnohé ďalšie tento príklad nasledovali. Komu sa ale chce na nákupy ku koľajniciam? A aké obchody si tu prenajímajú priestor?

Jedlo, jedlo, jedlo

Na poludnie sa „promenádnou hlavnou stanicou“ v Lipsku šíri vôňa pečených klobás. Pred mäsiarstvom, ktoré ich predáva, sa vytvoril rad. Priechod chodbami sťažujú kufre na kolieskach. Na troch poschodiach plných obchodov je živo. Nakúpiť sa tu dá oblečenie, písacie potreby, módne doplnky a jedlo, jedlo, jedlo.

S 25 miliónmi návštevníkmi ročne ide o najnavštevovanejšiu budovu v Sasku, hovorí Thomas Oehme, ktorý riadi nákupné centrum pre prevádzkovateľskú firmu ECE. Mnohí návštevníci chodia na stanicu priamo za nákupmi. Len sotva každý tretí zákazník je zároveň cestujúci.

To je aj prípad Dany Rösigerovej, ktorá v Lipsku prestupuje na ceste do Heidelbergu a kúpila si tam smoothie. „Keby som tu bývala, nakupovať by som sem nechodila,“ hovorí. „Chýbala by mi atmosféra.“

Iný názor má 75-ročná obyvateľka Lipska Ulla Thossová: „Dostanem tu to, čo potrebujem.“ Od stanice býva kúsok. „Samozrejme, inde by som to dostala lacnejšie, ale to by som musela platiť za cestu.“

Môže za to internet

Obe ženy zastupujú hlavné cieľové skupiny – tunajšie obchody sa orientujú jednak na cestujúcich, ktorí sa vydávajú na dlhšiu cestu a podľa Markusa Preissnera z kolínskeho inštitútu pre obchodný výskum väčšinou nakupujú jedlo. A potom sú tu ešte miestni, ktorí si tu vybavujú denné pochôdzky.

M. Preissner sa domnieva, že za faktom, že zo stanice sa stávajú čím ďalej viac nákupné centrá, je internetový predaj. Spotrebitelia sú zvyknutí na pohodlnú donášku do domu, vysvetľuje. A tým sa zvýšili aj nároky na pohodlie pri nakupovaní. „Obchod sa čím ďalej viac sťahuje tam, kde sú zákazníci.“

Ešte pred 12 rokmi to bolo úplne inak, hovorí Horst Mutsch, ktorý v rámci nemeckých dráh zodpovedá za prenájom staničných priestorov. Vtedy sa renomované značky staniciam vyhýbali.

V súčasnosti sa z 12 najfrekventovanejších nemeckých staníc už stali zároveň nákupné galérie. Najväčšia z nich v réžii nemeckých dráh je berlínska hlavná stanica s 15-tisíc štvorcovými metrami a 81 obchodmi.

H. Mutsch ale zdôrazňuje, že zo stanice sa kvôli nedostatku priestoru nemôžu stať obrie nákupné centrá. Sortiment je väčšinou obmedzený, podiel reštaurácií a stánkov s rýchlym občerstvením zároveň oveľa vyšší. Tvoria 52 percent všetkých obchodov, zatiaľ čo v klasických nákupných centrách to býva len 12 percent. Nasledujú kníhkupectvá, predajne tlačovín a drogérie.

Dobrý biznis

Prevádzka stanice s nákupnými galériami prináša nemeckým dráham ďalší príjem. Vlani dráhy zinkasovali za prenájom predajnej plochy 400 miliónov eur, chváli sa H. Mutsch.

Nemecké dráhy neprevádzkujú najväčšiu nemeckú staničnú galériu v Lipsku, čo je podľa neho škoda. S 30-tisíc štvorcovými metrami predajnej plochy je dvakrát väčšia ako berlínska stanica. Keď sa pred 20 rokmi stanica pre predajné účely prestavovala, ešte sme to nevedeli. „Dnes už áno,“ hovorí H. Mutsch.

Na malých staniciach si cestujúci asi aj naďalej vo veľkom nenakúpia. Obchody sa budú otvárať len tam, kadiaľ denne prechádza veľké množstvo ľudí, dodáva.