Po štyridsiatke to postihuje každého, kto pracuje viac ako 25 hodín týždenne. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.
Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktoré títo ľudia za týždeň odpracovali.
Stres všetko zhoršuje
Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac ako 25 hodín týždenne, nastala rýchlo opačná situácia.
„Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína potierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, než keď nepracujeme vôbec,“ citoval taliansky denník Corriere della Sera Colina McKenzieho z japonskej Univerzity Keio.
Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá existuje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom a nezisťovali, aká je príčina pozorovaných výsledkov.
Autori štúdie však predložili dve hypotézy: je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.
Účinky práce u osôb mladších ako štyridsať rokov môžu byť menej zjavné. „Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších osôb je rôzna,“ uvádza S. McKenzie. Mladí ľudia sú podľa neho odolnejší proti účinkom dlhých pracovných zmien.
Viac pracujeme a menej sme produktívni
Ľudia starší ako štyridsať rokov sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.
V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom v celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak: tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku.
Kým v Taliansku to znie ako kacírstvo, pre Švédov to je skôr potvrdením nového trendu: rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej zmeny ako štandardu.
