Medzi prvé známe diela, ktoré cirkev nechala zničiť, bola Poema Thálie od kresťanského kňaza Aria v roku 325. Už v roku 496 vydal pápež Gelasius I. zoznam zakázaných kníh. Patrili medzi ne apokryfy, kacírske a poverčivé knihy. Pre české prostredie bol významný kostnický koncil, ktorý okrem iného odsúdil Jana Husa.

Knihy sa začali rýchlo šíriť po vynálezu kníhtlače. Buly pápežov Alexandra VI. a Leva XI. z počiatku 16. storočia zakazovali tlačiarom pod prísnymi trestami tlačiť knihy bez predchádzajúceho cirkevného dovolenia. Previnení tlačiari dostali pokutu vo výške sto dukátov, celý náklad príslušnej knihy bol spálený a bola im aj odňatá živnosť na dobu jedného roka.

„Index librorum prohibitum“, čiže zoznam zakázaných kníh, bol v rokoch 1559 až 1966 oficiálnym zoznamom publikácií, ktoré katolícka cirkev zakazovala čítať veriacim. Zakázané spisy mohli poškodiť vieru a mravy veriacich a odporovali katolíckej vierouke. Prvý index bol vytlačený za pápeža Pavla IV. už v roku 1557, ale k verejnosti sa dostal o dva roky neskôr.

Knihy, ktoré boli zakázanej nesmeli katolíci čítať, prechovávať ani rozširovať. Následky nedodržania zákazu boli odstupňované, najvyšším trestom bola exkomunikácia, teda vylúčenie z cirkvi.

Na zozname sa objavil rad známych autorov aj kníh, napríklad Kritika čistého rozumu od Immanuela Kanta, spisy Francisa Bacona, Thomasa Hobbesa, Johna Locka alebo diela Honoré de Balzaca, Victora Huga, Alberta Moraviu a ďalších spisovateľov.

Od roku 1559 bol zoznam vydávaný opakovane, jednotlivé vydania sa líšila tým, že boli postupne pridávané nové zakázané knihy. Niektoré zákazy boli ale postupom času aj zrušené, týkalo sa to napríklad Galileových, Koperníkových alebo Keplerových spisov.

Posledný zoznam zakázaných kníh bol vydaný v roku 1948, aj potom bol ale doplňovaný napríklad o diela Jeana-Paula Sartra alebo André Gida.

Kardinál Ottaviani zverejnil 14. júna 1966 oznámenie o zrušení indexu, ktorý tým prestal byť platným cirkevným zákonom. Nedávať do obehu alebo čítať knihy, ktoré ohrozujú vieru a morálku, zostáva morálnou povinnosťou.