Budapeštianskemu letisku Ferenca Lista pribudlo 2,65 milióna (vybavilo 13,09 milióna pasažierov) a letisku Václava Havla v Prahe 2,34 milióna (vybavilo 15,41 milióna cestujúcich). Vyplýva to zo štatistík, ktoré jednotlivé letiská postupne publikujú.
Každé z nich zaznamenalo dvojciferný rast, čo je výrazne viac než celoeurópsky priemer, ktorý za 11 mesiacov vlaňajšieho roka predstavoval 8,7 percenta.
Minuloročný 22,7-percentný prírastok Varšavu radí na tretie miesto medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce európske letiská vo veľkostnej kategórii 10 až 25 miliónov pasažierov. Podľa údajov európskej pobočky medzinárodnej rady operátorov letísk ACI, ktoré nezahŕňajú ešte celý rok 2017, vlani rýchlejšie pribúdali cestujúci iba letiskám Antalya a Ankara v Turecku. Navyše ďalšie takmer tri milióny ľudí z a do poľského hlavného mesta cestovalo vlani cez nové varšavské lowcostové letisko Modlin.
Najväčším letiskom v susedných krajinách, ktoré využívajú aj cestujúci smerom zo Slovenska i na Slovensko, je však Viedeň. Vlani vybavila 24,39 milióna cestujúcich, čo je o 1,04 milióna viac než rok predtým. Na tom, že to bol iba 4,5-percentný rast, mal vplyv turbulentný vývoj a napokon krach spoločností Air Berlin a Niki, ktoré boli vo Viedni v poradí najdôležitejších dopravcov na piatom a šiestom mieste.
Rýchly rast počtu cestujúcich možno očakávať u susedov podľa avizovaných nových spojení aj v tomto roku. Odhad zverejnila iba Viedeň, ktorá ráta napriek očakávanému výraznému rastu lowcostovej dopravy iba s trojpercentným prírastkom. Jej prognózy sú však tradične veľmi opatrné, na rok 2017 rátali s rastom iba nula až dve percentá.
