Pravda je však taká, že možno menej rozvinutý ale rozhodne malebný. Príroda bola totiž k juhu Burgenlandu, štedrá. Dala mu 300 slnečných dní v roku, malebný pahorkatý reliéf a termálne liečivé pramene.
Posledné desaťročia k tomu, aj za pomoci eurofondov, ktoré tu evidentne vedia využívať lepšie ako u nás, prispeli aj domáci. Na pahorkoch vysadili vinohrady, čím tu nadviazali na vinársku tradíciu, ktorá tu bola, pri termálnych prameňoch postavili hotely a penzióny a všetko spolu poprepájali cyklistickými cestami.
Cez vinice na e-biku
Hoci do južného Burgenlandu naozaj nejde diaľnica, nie je nedostupný – ani zo Slovenska nie. Od slovensko-rakúskych hraníc je napríklad kúpeľné mestečko Bad Tatzmannsdorf vzdialené cca 150 kilometrov. Rýchlostná cesta sem je vo veľkej časti obkolesená vinohradmi, dopravného ruchu nie je príliš, takže už cestou sem sa človek môže cítiť ako na dovolenke.
Burgenland - Bad Tatzmansdorf Zdroj: Jarmila Horváthová
Bad Tatzmandorf je príjemné kúpeľné mesto medzi lesmi a vinohradmi, kde si každý, kto sa rozhodne spojiť wellness s vínom, prípade aj s aktívnym oddychom, nájde svoj typ ubytovania – od päťhviezdičkového hotela s vlastným 18 a 9 jamkovými golfovými ihriskami po ubytovanie v malých rodinných penziónoch.
Pobyt v teplej vode sa tu dá naozaj bezproblémovo spojiť napríklad s pobytom na bicykli, resp. e-biku a na ňom spoznávať okolie. To je zosieťované cyklistickými trasami, napr. v neďalekom Oberwarte začína aj končí jeden z najznámejších okruhov v celom Burgenlande 260 km dlhá Paradiesroute (Rajská trasa). Je tu informačné centrum pre cyklistov s požičovňou bicyklov a e-bikov a v ponuke tu majú dokonca aj niekoľkodňové cyklistické balíčky aj s ubytovaním.
Burgenland - na cyklovýlete Zdroj: Jarmila Horváthová
My sme si tu len požičali e-biky a vydali sme sa na kratšiu cca 35 kilometrovú trasu prírodným parkom, ktorý sa volá poeticky, Weinidylle (Vínna idyla). Južný Burgenland je eldorádom e-bikerov a kto si myslí, že toto sú bicykle pre leniných, má pravdu len čiastočne. Terén, ktorým sme šli bol značne zvlnený, občas sme museli prekonávať aj 15 percentné stúpania a v nich sme sa veru aj na e-bikoch zadýchali.
Cesta viedla údolím rieky Pinka (na nej sa dá plaviť aj na kanoe, aj tento druh zábavy je tu rozšírený), cez vinohrady popri pôvabných vinárskych domčekoch. Nastúpané metre sa nám vyplatili a odvďačili panoramatickými výhľadmi na okolitú krajinu. Tá presne zodpovedala názvu tohto územia – je naozaj idylická. Keďže v Rakúsku nie je nulová tolerancia alkoholu, povolené je 0,5 promile, dá sa niečo v pivničkách zdegustovať aj počas bicyklovania.
Samoroďák ako špecialita
Miestnou špecialitou, ktorú nikde inde nenájdete a domáci so svojou šikovnosťou a obchodným talentom z nej urobili kult, je víno so zvláštnym názvom Uhudler. Zaujímavé je, že sa vyrába z odrôd hrozna, ktoré sú považované za podradné a u nás napríklad známe pod názvom „samoroďák“, alebo „otelák“.
Burgenland - vínna ulička v Heiligenbrune Zdroj: Jarmila Horváthová
V južnom Burgenlande vám ale vysvetlia, že keďže toto hrozno je odolné voči škodcom a chorobám, netreba ho striekať a ide vlastne o ekologický produkt. Existencia uhudlera ako obchodnej značky bola ale niekoľko krát ohrozená, jeho predaj chceli pár krát zakázať, kvôli údajne vyššiemu množstvu obsahu metylalkoholu. Momentálne sa situácia upokojila po tom, čo boli určené odrody, z ktorých možno uhudler robiť a ďalej predávať.
Uhudler ale nie je len víno, v južnom Burgenlande z neho robia všetko možné – od sektu, cez džemy, sirupy, plnia sa ním bonbóny, čokolády...
Najlepší výklad o uhudleri dostanú tí, ktorí sa oň zaujímajú, v dedinke Heiligenbrunn, 50 km od Bad Tatzmandorfu. Tá má vinársku uličku a miestne vinárske združenie tu robí prehliadky s výkladom. Je tu vyše 120 vinárskych domov, mnohé sú ešte zo 17. storočia, ale keďže sú v súkromnom vlastníctve, nejde o skanzen, ale o „živé“ používané stavby.
