Prvé kilometre za riadidlami a som prekvapený. Nový naháč od BMW, ktorý je nástupcom o niečo slabšej 850-ky, mi dáva až netradične veľký cestovný komfort. Pohodlný posed, bohatá výbava – to všetko na ceste za fotografom do okolia Nových Zámkov znamená, že za ním prichádzam s chuťou ešte ďalej jazdiť. Široké polia a nekonečné rovinky cestou by ma pri silnom májovom vetre inak vyfúkali až do nechuti.

Možno je to veľkosťou, rázvorom niekde cez 1,5 metra, ale F900R je veľmi stabilný stroj. Ani pri silnom bočnom vetre nemá tendenciu sa preklápať alebo byť príliš citlivý. A platí to aj na Pezinskej Babe, kde s chuťou na veľkom farebnom displeji sledujem náklony. Len sa mi tak zdá, nie je tento naháč až príliš uvedomelý a rozumný?

Rýchly a plynulý zároveň

Ale poďme po poriadku. Nové BMW strednej triedy je odpoveďou na rastúcu obľúbenosť takýchto strojov a nástupcom motorky s o niečo menším objemom. Nemá byť chuligánom po vzore Yamahy, je to skôr pokojný nemecký konkurent. A zároveň v súlade so zjavnými mníchovskými plánmi pokryť všetky možné aj nemožné segmenty trhu.

Má 105 koní a 92 Nm krútiaceho momentu. Počet dvoch valcov síce zvukom nezakryje, ale neznie ani slabo alebo skútrovo, ako to niektoré dvojvalce dokážu. Možno by sa mu však zišiel agresívnejší výfuk.

Ak nič iné, tak motor môže za charakter stroja. Ťahá úplne odspodu až do červeného poľa v oboch režimoch – dynamickom aj „cestnom“. Nemám potrebu z neho žmýkať maximum, skôr sa hýbať v rozumnom rozmedzí. Ale netreba sa ani nechať zmiasť – ak ho potlačím, ťahá ako pobláznený. Len je to akési plynulé, žiadne skokové zmeny časopriestoru.

Istota a stabilita všade

Keď prichádzajú prvé mierne kopce okolo Pozby kdesi smerom na Banskú Štiavnicu a premávka je ešte menšia než doteraz, BMW ukazuje, že sa s radosťou nechá vyžmýkať. Špongia by to nedokázala tak ako tento nemecký stroj. Veľmi rýchly a spoľahlivý quickshifter oboma smermi tam hádže rýchlosti tak rýchlo, že sa ma neďaleko stojaci motorkár pýta, či nemá automat. Nie, nemá.

A potom je tu spomínaná stabilita a dojem kvality. F900R sa po ceste hýbe sebaisto, nech ide ktorýmkoľvek smerom. Náklony na mňa pôsobia až digitálne, ako keď som pred 20 rokmi stlačil v prvom dieli Need for Speed šípku dvakrát doľava a auto tam prosto šlo. Naháč nemá tendenciu meniť smer, uhol ani naznačovať nestabilitu. Sebavedomie je to správne slovo.

Výbava je možno až príliš bohatá; šikovný tempomat, vyhrievanie riadidiel, centrálny stojan a, samozrejme, aj výborné full LED svetlá, to predné s natáčaním do zákrut. Dokonalý farebný displej s nekonečnými možnosťami zobrazenia vrátane užitočného tlaku v pneumatikách, dojazdu či vonkajšej teploty. Ešte nikdy som s takou chuťou nepozeral na displej ako tentoraz.

Verdikt

Len či to nie je príliš. Či sa maximalizovaním výbavy, dokonalou stabilitou a hladkým lineárnym priebehom motora nevytratil z naháča ten vagabund. Taký, čo chce v noci v meste budiť všetkých susedov a potom – so schovanou zadnou poznávacou značkou vyraziť na najbližší horský priesmyk za sprievodu policajných svetiel v diaľke.

BMW F900R je taký dospelý vychovaný naháč. Možno kedysi bol chuligán, ale dnes do svojho života zapája viac rozumu.