Budova sa nachádza v blízkosti centra mesta a viac ako 100 rokov slúžila ako vojenská väznica. Konkrétne od roku 1882, kedy bola ešte za Rakúsko-Uhorska postavená.
Pred zbúraním zachránila väznicu skupina squatterov a umelcov, ktorí ju premenili podľa svojich predstáv a v roku 2003 nakoniec otvorili pre verejnosť.
„Naším cieľom bolo pomocou výtvarného umenia a architektúry dodať priestoru novú energiu a premeniť ho v pravý opak pôvodného určenia, v miesto slobody a stretávanie sa ľudí,“ hovorí Tanja Lipovecová, jedna z tých, ktorí budovu spravujú.
Niektoré symboly väzenia boli ponechané, ale všetky cely vyzdobili miestni i zahraniční umelci a každá je inak zariadená. Na rozdiel od skutočného žalára dostanú hostia od svojich ciel kľúča. Nemôžu si však vybrať celu podľa svojich predstáv, rovnako ako to kedysi nemohli ani väzni.
Celica je takmer vždy úplne naplnená. V malej slovinskej metropole sa stala neprehliadnuteľným zariadením. Ceny sú mierne, za jednu noc sa platí od 18 do 33 eur.
„Medzi našimi hosťami nie sú len mladí turisti. Za málo peňazí ponúkame služby i tým, ktorí hľadajú niečo nezvyčajné,“ hovorí T. Lipovecová.
Hotel, ktorý stále riadi organizácia študentov, sa môže pýšiť aj tým, že bol ocenený za nízku energetickú náročnosť a za recykláciu materiálov.
Dvadsaťosemročný Russel Pineda z Kalifornie je z hotela nadšený: „Je úžasné, ako bolo toto bývalé väzenie premenené v mládežnícku ubytovňu. Stráviť tu noc je geniálne!“ hovorí nadšene.
Pre tých, ktorí vyhľadávajú vzrušenie, si hotel ponechal v podzemí v pôvodnom stave dve maličké izolácie, ktoré boli určené pre vzdorujúcich väzňov. Žiadny návštevník však nesníva o tom, aby trávil dovolenku v malom priestore bez svetla, bez okien a bez kúrenia.
„Pred tromi rokmi nás navštívil jeden bývalý väzeň, aby sa pozrel, ako žalár po desiatich rokoch našej aktivity vyzerá. Tá návšteva v ňom zanechala plno rozporuplných emócií,“ zakončuje T. Lipovecová.
