Po skalickom trdelníku dostal európsku ochranu ďalší produkt zo záhoráckeho „pjekného“ mesta.
Agentúra TASR o tom informovala, ale nešťastnou náhodou, nedorozumením či neporozumením medzi ňou a Zastúpením EK vyšla správa, v ktorej jedna veta úplne zavádza. Podľa nej spomínané červené iskrivé víno „musí byť vyrobené len z hrozna dopestovaného na presne ohraničenom území kopca Vintoperk.“ A tak sme čítali titulky ako „Víno musí pochádzať z jediného kopca“ a podobne.
Mätúci vrch Vintoperk
Vintoperk je kopec nad Skalicou (316 m.n.m.). Na jeho západných svahoch je prírodná rezervácia Veterník so zachovalými lesnými a lesostepnými spoločenstvami pahorkatinového typu. Čiže dosť nevhodné miesto na vinice. Tie sa rozprestierajú okolo celého kopca na ostatných svetových stranách. Najmä však na juhozápadných a južných úbočiach vrchu.
Ani okolo celého Vintoperku by sa ťažko pomestili zhruba dve tisícky vinárskych pivníc a pivničiek, v ktorých podľa oficiálnej žiadosti, ktorá smerovala do EK, spracovávajú vinári hrozno na Skalický rubín. A to nehovorím o povestných vinohradníckych domčekoch nad pivnicami, povestných búdach. Len v extraviláne Skalice ich má byť asi tisíc. Ak vás vinohradníci pozvú, môžete navštíviť aj tristoročné. Kopec Vintoperk je len centrálnym vrcholom oblasti, v ktorej sú vinice. Dostal sa do správy od EK hlavne preto, lebo má charakteristické zloženie pôdy dodávajúce Skalickému rubínu neopakovateľné vlastnosti a charakter.
Kde má právo rodiť hrozno na Skalický rubín
Zemepisná jednotka na výrobu vína Skalický rubín je ohraničená hranicami katastrálneho územia mesta Skalica a hranicami katastrálnych území obcí Mokrý Háj, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radošovce a Vrádište. Rozloha zemepisnej jednotky je približne 50 štvorcových kilometrov. V celej oblasti je zhruba 20 hektárov obhospodarovaných a rodiacich viníc, kde sa pestujú hlavne modré odrody, ale nielen tie.
Presne vymedzené územie sa nachádza na úpätí Bielych Karpát zvažujúcich sa do povodia rieky Morava. Orientácia svahov je s miernym sklonom na južnú až severozápadnú stranu. Nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 250 m. Kopec Vintoperk je iba centrálnym vrcholom oblasti, v ktorej sa uvedené vinice nachádzajú.
Skalicka búda nad pivnicou Zdroj: OOCR Záhorie
Keď bola Skalica hlavným mestom Slovenska
Jedno je jasné, Skalický rubín bol, je a bude zdravý. Iste naň dlho spomínala aj Dočasná vláda pre Slovensko, ktorá sa usadila v Skalici 6. novembra 1918 a tak sa „pjekné mjesto“ na pár dní ocitlo v úlohe hlavného mesta Slovenska.
Už v roku 1920 vyhlásený skalický lekár Pavol Blaho, otec nezabudnuteľného speváka Janka Blaha a práve ten pán, ktorému sa pripisuje zásluha, že sa Skalica stala na pár dní slovenským hlavným mestom, lebo ju tam „zavolal“, potvrdil pozitívne účinky vína na ľudské zdravie. Mal vtedy na mysli zmesku Frankovky a Portugalu, lebo svätý Vavrinec pribudol do záhoráckych vinohradov až v druhej polovici 20. storočia. Inak Modrý Portugal sa k Frankovke modrej v Skalici a okolí pridával nielen na zjemnenie jej tvrdosti, ale jeho vinič k nej sadili ako opeľovača.
Oficiálne vinárske narodeniny Skalického rubínu v Československu môžeme datovať do roku 1924. Vtedy sa začala jeho spanilá jazda nielen do bratislavských, ale aj do vyhlásených českých a moravských vinární. Všetko na základe veľkých objednávok odberateľov zdravotne odporúčaného červeného vína zo Skalice. Vinárnici a reštauratéri výslovne žiadali, aby víno malo stále rovnaký charakter. Aj keď si ho objednajú veľa. Vinári nesklamali a víno si držalo za prvej Československej republiky i Slovenského štátu vrcholnú úroveň.
Sodoma Gomora pre rubín
Hrôza hrôz, podobne ako všetky vína na Slovensku, postihla Skalický rubín v druhej polovici minulého socialistického storočia. Miestne vinárske závody, pobočka Bratislavských vinárskych závodov Rača, skupovali hrozno od všetkých okolitých vinohradníkov. Jedno kde a z neho robili „veľkoobjemový“ Skalický rubín. Tým ho ponížili na úbohú úroveň bežných vín.
Skalickí vinári sa nemohli brániť. Značku Skalický rubín nemohli oficiálne používať ako svoju ochrannú známku. Vlastnili ju Vinárske závody Rača. Neskôr v deväťdesiatich rokoch 20. storočia, keď sa vtedajšie vinárske závody Rača ocitli v konkurze, si značku zaregistroval skalický rodák žijúci v Bratislave. Našťastie neskôr zvíťazil zdravý rozum. Skalica a vinohradníci opäť získali právo používať značku Skalický rubín.
Z čoho sa skladá chránené víno
Po dohode zainteresovaných vinárov, ak sa Skalický rubin nevyrobí iba z Frankovky modrej, musí obsahovať minimálne sedemdesiat percent tejto odrody. Zvyšok môžu a väčšinou tvoria odrody Modrý Portugal a Svätovavrinecké. Hrozno musí mať cukornatosť minimálne 16°NM (akostné) a najviac 23°NM (akostné víno s prívlastkom výber z hrozna). Skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9, 5 % objemu. Víno nesmie dozrievať v barikových sudoch, ani sa nesmú používať rôzne „dubové príchute“.-
Vinári sú totiž často veľkí alchymisti. Používajú rôzne finty, o ktorých sa bežnému konzumentovi ani nesníva. Preto Skalický rubín, ak chce plne zodpovedať ochrane známky, ktorú dostal od EK, sa nemôže technologicky upravovať. Počas alkoholového kvasenia nesmú vinári do neho pridávať taníny a neskôr dubové „chipsy barrique“.
Pri mnohých najmä červených vínach sa jeho výrobcovia na Slovensku hrdo pýšia, že zrelo výhradne v barikových sudoch. Skalický rubín, ak chce spĺňať všetky prísne kritéria, má vyslovene zakázané kvasiť, zrieť a skladovať v barikových sudoch.
Františkánsky kláštor v Skalici vinotéka foto OOCR Záhorie Zdroj: OOCR Záhorie
Dlhá slnečná jeseň rubínu svedčí
Klimatické podmienky a zloženie pôdy tejto relatívne severskej vinohradníckej jednotky robia zo Skalického rubínu silné, plné víno s vysokým obsahom tanínov, železa a antioxidantov. Z archívov sa vie, že pôvodne tam pestovali pravokorenné modré odrody. Neskôr ich nahradili štepy Frankovky modrej, pôvodne sa volala Lampart. Až neskôr pribudol Modrý Portugal a v druhej polovici 20. storočia ako posledné Svätovavrinecké.
Pre oblasť sú charakteristické dlhé slnečné jesene. Umožňujú neskorý zber až koncom októbra. Hrozno sa vozí hneď na spracovanie priamo do pivníc, ktoré sú súčasťou vinohradu alebo v ich tesnej blízkosti, čím sa minimalizuje čas medzi zberom hrozna a jeho spracovaním. Umožňuje to veľmi citlivé spracovanie do muštov. Nakvášajú na šupkách a primeraný čas kvasenia zabezpečujú priamo klimatické podmienky v pivniciach alebo technologicky riadeným kvasením.
Jedinečné pivnice pomáhajú „verlice“
Následná jablčno-mliečna fermentácia zabezpečuje znižovanie obsahu kyselín a ležanie vín počas 12 až 18 mesiacov dáva výslednému produktu jemnú ovocnú vôňu a zamatovú chuť. Pivnice vybudovali do svahov a vchádza sa do nich cez prešovňu. Sú väčšinou klenbového typu v hĺbke od 1,5 m až do 5 m, podľa sklonu svahu. Zabezpečuje im tepelnú stabilitu v rozmedzí 8 až 15 °C, primeranú a stabilnú vlhkosť.
Na celom území zemepisnej jednotky je okolo dvetisíc takýchto pivníc. Niektoré sú staršie ako 300 rokov, ale väčšina z nich pochádza z 20. storočia. Ich veľkosť sa pohybuje od najmenších, ktoré majú asi 15 metrov štvorcových až do veľkých s rozlohou niekoľko sto metrov štvorcových.
