Seriál Strangers Things z dielne Netflixu kombinuje mysteriózny a hororový žáner. A robí to skutočne geniálne. V čase, keď do kín vstupuje jeden filmový brak za druhým, v seriálovom svete k nám počas leta doletel 8-dielny masterpiece, ktorému kvalitou konkuruje prvá séria True Detective alebo seriál Mr. Robot o hackerovi Elliotovi Aldersonovi, ktorý trpí Aspbergerovým syndrómom.

Pocta hororovým klasikám

Zo seriálu vanie príjemný tón maličkého západákova v štáte Indiana, kde sa v jeden večer za záhadných okolností stratí 12-ročný chlapec Will Byers. Hit Netflixu je často charakterizovaný ako esencia filmových 80. rokov, ktorá prebúdza v pamäti nostalgické spomienky na hororové klasiky, za ktorými stáli napríklad Stephen King alebo Steven Spielberg.

Seriál dokázal geniálne skĺbiť retro atmosféru maličkého mestečka, oku lahodiacej vizuálnej titulnej zvučky s vynikajúco zvolenou hudbou.

„Stranger Things sú čistokrvná zábava. Jednička s hviezdičkou. To nesmiete premeškať,“ napísal na sociálnej sieti na margo seriál hororový kráľ S. King.

STRANGER THINGS is pure fun. A+. Don't miss it. Winona Ryder shines.

— Stephen King (@StephenKing) July 18, 2016

Strangers Things nie sú poctou doby, keď vrcholila studená vojna, ale tvorcovia (bratia) Matt and Ross Dufferovci pridávajú originálne prvky, v ktorých dokonale balansuje príbeh, ktorý je zložený z množstva mikropríbehov, ktoré predstavujú uprostred osobných a vzťahových problémov.

Na prvý pohľad nesúvisiace príbehy spájajú do jedného celku, ktorý divákovi dávkujú. Ide o príbeh dospievania partie mladých chlapcov, stredoškolskom romantickom trojuholníku, ale aj nebojácnosti a podstupovaní rizika pre záchranu kamaráta.

Keď sa 12-roční chlapci Mike, Lucas a Dustin túlajú na bicykloch v noci po lesoch, aby našli svojho kamaráta Willa, odhaľujú detstvo v tej primárnej naivnej podobe. Bez smartfónov, internetu a … hlavne rodičov. V pivnici sú chlapci schopní ukryť na niekoľko dní kamarátku El, ktorá má nadprirodzené schopnosti a je produktom utajeného vládneho experimentu, ktorý na okraji mesta realizuje Dr. Martin Brenner.

Čo je ale podstatnejšie, ich rodičia sú niekde v úzadí. Chlapcom nechávajú priestor, podporujú ich nápady, ale zároveň sa im do nich nemiešajú.

Model: Lenivý rodič

Rodičia v súčasnosti musia voliť, čo je pre ich deti najvhodnejšie. Pritom metód a návodov existuje niekoľko. Niekto obhajuje, aby sa k deťom pristupovalo autoritatívne, niekto dáva prednosť demokracii alebo úplnej liberálnosti. Stranger Things odhaľuje skrytý princíp takzvaného lenivého rodičovstva.

Tento pojem pred niekoľkými rokmi preslávil bestseller Toma Hodgkinsona The Idle Parent, ktorý nájdete v kníhkupectvách aj v preklade. Lenivý rodič nie je celkom správnym pojmom, pretože celé rodičovstvo nie je založené na lenivosti, ale naopak na obetavosti a hlavne schopnosti prispôsobiť sa prirodzeným potrebám svojich detí.

Seriál dáva nahliadnuť dovnútra rodiča, ktorý sa nepletie dieťaťu príliš do cesty, ponecháva mu vnútornú voľnosť a názory, ale na druhej strane je mu neustále nablízku, ak dieťa túži po rade a láske rodiča. Príkladom je Karen Wheeler, matka Mika a Nancy.

Kým Mike hľadá s partiou kamarátov Willa, tínedžerka Nancy zažíva sklamania v láske. Ich matka je typickou ženou v domácnosti, ktorá varí večeru a svoje deti miluje. Napriek tomu im dáva slobodu, nenalieha a dáva možnosť, aby sa jej deti zverili.

Model rodiča: helikoptéra

„Vidím neistých rodičov s veľkými nárokmi na seba i na svoje deti. Rodičia sú pod tlakom zamestnávateľa, hypotéky, spoločenských očakávaní a najmä pod tlakom zvnútorneného perfekcionizmu. Preťažené sú aj deti, ktoré trávia svoj ‚voľný‘ čas na rôznych krúžkoch a v podstate sa už ani nevedia hrať,“ povedala pre TREND.sk psychologička Pavla Koucká.

Výsledkom je takzvaný rodič-vrtuľník. Ten okolo svojho dieťaťa neustále lieta, reaguje na všetky jeho podnety a vytvára mu nové – neustále výlety, hračky či nespočetné množstvo záujmových krúžkov.

Tento názor zastával uznávaný pediater Benjamin Spock, ktorý po 2. svetovej vojne vydal prelomovú knihu The Common Sense Book of Baby and Child Care. Ňou ovplyvnil celú generáciu amerických rodičov a v rozšírenej podobe je táto výchova uplatňovaná aj na Slovensku.

Cieľom výchovy sa stal zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, ktorý by dieťa netraumatizoval. V praxi to znamená, že rodič nielenže reaguje na žiadosti dieťaťa, ale ich predvída.

Táto výchova ale bola niektorými pediatrami spochybňovaná, pretože vedie k takzvanej hyperstimulácii, ktorej výsledkom môže byť, že rodič-helikoptéra síce vychová skvelého človeka, ale tomu často chýba v dospelosti istá dávka zodpovednosti, pevnej vôle a životného elánu. 

Nechajte deti objavovať svet

Stranger Things dáva priestor, aby sme si spomenuli na knihy a filmy z 80. rokov, v ktorých deti putovali, skúmali a objavovali svet (príkladom sú knihy Slávna päťka alebo Pipi Dlhá Pančucha). Rodičia tam síce boli, ale v celom príbehu neboli podstatní.

Seriál netvrdí, že svet nie je nebezpečný (v skutočnosti naozaj je), ale zobrazuje svet, v ktorom deti prežívajú klasické detstvo bez telefónov, v prírode a nie sú nonstop sledované a uháňané rodičmi.

Rodič poskytuje deťom dostatok voľnosti na to, aby sa učili samé prostredníctvom interakcie s prirodzeným prostredím – v okolí dieťaťa je vtedy, keď narazí na problém, s ktorým si nevie poradiť.

Ukazuje sa, že pre deti nie je až tak podstatná miera náročnosti výchovy rodiča, ako skôr definovanie jasných pravidiel, hraníc správania, ktoré sa dodržiavajú. Výskumy ale ukazujú, že deti z rodín s nízkou responzivitou a nízkou náročnosťou starostlivosti (rodiny, ktoré zanedbávajú deti) sú náchylnejšie na užívanie drog, častejšie problémové správanie či vyššiu mieru stresu.

Takéto deti trpeli predovšetkým nezáujmom zo strany rodičov, vďaka ktorému im chýbal model hraníc, ktorý by dokázali integrovať. 

Preto sa nedá jednoducho povedať, či moderná liberálna výchova je lepšia ako klasická výchova autoritatívne. Navyše chovovávať dieťa na slovenskom sídlisku napríklad v Bratislave bez dozoru je viac než riskantným a nezodpovedným pokusom rodiča. 

Seriál o liberálnej výchove nechce presviedčať. Tvorcovia seriálového hitu len tvrdia, že na odvahu, statočnosť a nápady detí je potrebná aj istá dávka vlastného priestoru. Vtedy dokážu samé vyriešiť záhady a riešiť problémy na vlastnú päsť.

A good teacher always keeps curiosity doors open. #StrangerThings pic.twitter.com/vGlV7aiZMl

— Stranger Things (@Stranger_Things) August 16, 2016

Za zmienku v seriáli stojí aj postava stredoškolského učiteľa Clarka. Ide o prototyp ideálneho učiteľa s geekovským šarmom, ktorý u chlapcov vzbudzuje zvedavosť k vede. Je ľudský, nie je direktívny a dokonca raz odpovedá na otázky chlapcov aj neskoro večer po telefóne. 

Vravieval im, aby sme neprestali byť zvedaví a ubezpečoval ich, že majú u neho vždy otvorené dvere, ak im nie je niečo jasné. Nechával im priestor na zamyslenie, vlastné teórie a ich otestovanie v praxi tým, že po škole mohli chlapci prísť do školského laboratória.   

Seriál je teda v mnohých ohľadoch inšpiratívnym dielom aj pre tých, ktorí neznášajú horory a seriály typu Akty X. Málokedy totiž narazíte na tak scenáristicky i režijne remeselne zvládnutý príbeh, v ktorom sa darí inteligentne a nápadito rozvíjať motívy a doťahovať ich do dôsledkov.

Ide o fantasticky zladenú drámu, zamilovaný list 80. rokom,  ktorý ale bol napísaný v 21. storočí. Revolúcia sa síce nekoná, ale ide návrat k poctivému rozprávaniu príbehu, ktorý poznajú mnohí z detstva.