Predseda predstavenstva letiskovej akciovej spoločnosti Julian Jäger si vlaňajší výsledok cení o to viac, že ho dosiahli napriek bezpečnostnej kríze v Turecku i ekonomickej situácii Ruska, čo ovplyvnilo najmä turistické cesty. Navyše, ekonomické problémy mala aj taká dôležitá spoločnosť ako Air Berlin, ktorá musela riešiť zadlženosť reštrukturalizáciou.
Výpadok cestujúcich do určitých destinácií však nahradil prírastok na linkách najmä v Európe, nové spojenia, pridávanie denných frekvencií a väčšie aktivity lowcostov.
Na európskych letoch pribudlo 3,4 percenta cestujúcich. Najviac – vyše 604-tisíc - odlietalo na londýnske letiská, dvojkou bol tradične Frankfurt (vyše 591-tisíc odlietajúcich) a trojkou Zürich. Napriek problémom v Rusku Moskva s 208-tisícami odlietavajúcich pasažierov bola tradične najdôležitejšou destináciou vo východnej Európe.
Najžiadanejším cieľom na Blízkom východe bol Dubaj a v zámorí Bangkok. Takmer 45 percent cestujúcich odviezli Austrian Airlines, vyše deväť percent Niki a zo zahraničných dopravcov Air Berlin.
Prognózy topmanažmentu sú aj do nastávajúceho roku opatrné: od nula do dvoch percent, hoci niekoľko nových liniek pridávajú Austrian Airlines, devätnásť destinácií bude obsluhovať rozlietavajúci sa nemecký i rakúsky Eurowings a pribudnú aj štyria noví dopravcovia - ruský S7, britský Flybe, španielska Volotea a nemecká Germania. Otázny bude však rozbeh spoločnosti Niki po reštrukturalizácii.
Viedenské letisko má aj kapitálový podiel na zahraničných letiskách, kde vlani pribudli cestujúci. Na Malte to bolo päť miliónov, o desať percent viac než rok predtým a v Košiciach vyše 436-tisíc (6,4-percentný prírastok).
