Na tričko z titulku je na Stubaier Gletscher, najväčšom rakúskom ľadovci, predsa len v apríli ešte zima. Aj keď je slnečno, teplota v 3 000 metroch sa pohybuje len niečo nad nulou. Ak by ste tam ale išli v júni, dokedy je tu stopercentná istota snehu, môže prísť aj na ľahšie oblečenie.
Prikrytý ľadovec
Za najlepšie obdobie pre lyžovačku je ale na Stubaiskom ľadovci aj tak považovaná jar. Dostatok snehu, stálejšie počasie ako v zime bez silného vetra a hmiel a málo ľudí. O jari v tejto časti Rakúska hovoria, že je v znamení troch S – sneh, slnko, Stubai. Snehu je v tomto apríli v 3000 metroch takmer dva metre a z 25 lanoviek funguje 22. Lyžovať sa tu dá v podstate celý rok, ale naozaj dobrú lyžovačku tu možno zažiť od októbra do júna. V máji platia už špeciálne jarné skipasy, denný lístok na 110 kilometrov tratí je o šesť eur lacnejší ako zimný a stojí 32 eur.
Ani tunajší ľadovec sa neubránil vplyvom otepľovania a v lete jeho okrajové časti, napríklad pri nástupoch z lanoviek, prikrývajú špeciálnou hrubou látkou. Prikrytie má spomaliť topenie ľadovca počas horúceho leta.
Stubaiský ľadovec a Stubaital, teda Stubaiské údolie, majú výhodnú polohu, pretože sa nachádzajú veľmi blízko metropoly Tirolska – Innsbrucku. Od tohto mesta ich delí len trinásť kilometrov, takže v údolí ste odtiaľ za maximálne 20 minút a pri ľadovci, resp. pri lanovke, ktorá vás k nemu privezie, za 45 minút.
Pätnásťtisíc lôžok
V každom z piatich mestečiek údolia, z ktorých sú najznámejšie Fulpmes a Neustift sa nachádzajú lyžiarske trate, takže lyžovať sa dá aj takmer za dverami hotelov, alebo k lanovkám máte pár minút autom či skibusom. Ľadovec je o niečo ďalej, cesta k nástupnej stanici lanovky, ktorá vedie na ľadovec, trvá autom asi dvadsať minút. Priamo pri lanovke je len jeden hotel, ideálny pre tých, ktorí chcú len lyžovať a nepotrebujú tzv. aprés ski, teda zábavu po lyžovačke. Respektíve stačí im tá, ktorú majú v hoteli.
V celom údolí žije 12-tisíc ľudí, ale je tu 15-tisíc lôžok. V drvivej väčšine ide o menšie penzióny. Takže keď prechádzate údolím, všade kde sa pozriete, sú typické, drevom obložené domčeky so sedlovými strechami. Ročne tu napočítajú 1,8 milióna ubytovaní hostí, z toho 1,1 milióna v zime. Z toho vidno, že Stubaital nie je výlučne len zimnou destináciou, ako niektoré iné tirolské strediská, kde na zimu pripadá 90 percent ubytovaní a od mája do októbra je tam mŕtvo. Tu je pomer zimných a letných hostí oveľa vyrovnanejší – v lete je tu eldorádo turistov, horolezcov a horských cyklistov.
Od ľudí z turistickej brandže sme však počuli, že ubytovacích kapacít je v Stubaital už priveľa – a najmä tí, ktorí postavili jednoduchšie penzióny sa snažia hostí prilákať najmä nízkou cenou, čo samozrejme kazí biznis aj ostatným.
Na snežniciach
Pri ceste lanovkou na Stubaiský ľadovec sa lyžiarom či turistom otvorí pri peknom počasí krásny výhľad na celé údolie na jednej strane a na Stubaiské Alpy na druhej. Vence hôr máte okolo seba aj keď lyžujete. Keď je dostatok snehu, tak zjazd do údolia z 3 300 do 1 700 metrov, kde je stanica lanovky, je naozaj zážitok. Rovnakým ale môže byť aj pešia túra v tejto lokalite.
Renesanciu prežíva momentálne v Stubaiskom údolí aj doplnková aktivita k lyžovačke – snežnice. To je naozaj šport pre všetky vekové kategórie a všetky stupne trénovanosti. Na snežniciach sa môžete prechádzať po čerstvo napadnutom snehu v lese a keďže stojíte na väčšej ploche, ako je vaša topánka, nezabárate sa. Môžete chodiť kadiaľ sa vám zachce, človek nepotrebuje upravenú stopu ako na bežkách. Na snežniciach sa dajú ale robiť aj horské túry po ľadovci a výstupy na alpské končiare – tu však treba už skúsenosti, znalosť terénu alebo skúseného sprievodcu. Ale aj keď sa pohybujete len po rovine v lese, môžete zažiť dobrodružstvo – napríklad pri prechádzaní potokov. Lebo načo použiť most, keď sa dá prejsť aj inak. Dokonca ani na dennom čase nezáleží – v Stubai sa robia výlety na snežniciach napríklad i pri splne mesiaca.
Najpríjemnejší ale býva zvyčajne záver túry – pri miestnych špecialitách a šnapsi v niektorej z početných horských chát.
Článok vznikol v spolupráci so Stubaier Tourism.
Foto - Jarmila Horváthová
