Pokračovanie rodu u Malíkovcov

Ak sa človek chce v Modre usadiť, musí sa dať na keramiku, alebo na víno,“ smeje sa 32-ročný Fedor Malík junior: „A keďže na keramiku nie som, zostáva mi víno.“

Keby sa ani jeden zo štyroch synov profesora Fedora Malíka nedal na vinárstvo, otec vinár by musel byť sklamaný. Profesor Malík, ktorý za štyridsať rokov na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity vychoval stodvadsať vinárov, to dával synom patrične najavo. Teraz je však pyšný, že sa na vinárstvo dal syn Fedor, pretože mesikovsko-šimkovský vinársky rod má pokračovateľa.

Stalo sa tak napriek tomu, že sa syn mohol venovať vedeckej práci v oblasti biotechnológií. Absolvoval doktorandskú prípravu a štúdium mikrotechnológií na Inštitúte Maxa Plancka v Drážďanoch aj poldruharočnú prácu vo viedenskej spoločnosti Vogelbusch, ktorá projektuje zariadenia fabrík na výrobu bioetanolu. Po návrate na Slovensko sa však stal výrobným riaditeľom a potom technológom v spoločnosti Villa Vino Rača.

Malé vinárstvo má takpovediac od mala. Otec si sľubuje, že synovo lepšie chápanie fyzikálno-matematických dejov pri kvasení a zrení vín posunie výrobu vína ďalej dopredu.

Malík senior vypratal garáž, aby mohli postaviť dočasnú pivnicu, nakúpili technológie a vybudovali degustačnú miestnosť. Majú v modranskom chotári tri a pol hektára viníc, ale väčšinu hrozna zatiaľ kupujú. Vyrábajú 15-20-tisíc fliaš, najmä červených barikových vín. Proces od hrozna po fľaškovanie má na starosti syn, otec mu je radcom, ak si v niečom nevie rady. „Mať otca tohto mena nie je jednoduché, som pod prísnym drobnohľadom jeho i okolia, ale zasa je to najkratšia cesta ku konzultáciám z prvej ruky,“ myslí si syn. Na moku s malokarpatským rozmerom, podľa otca víne plnom minerality a príjemných vôní, si syn cení, že nemá nijaké technologické chyby. Súčasnú produkciu rozoberú individuálni záujemcovia a cieľom sú špičkové vinotéky, reštaurácie a hotely. Otec cíti, že syn má na to, aby sa stal v priebehu niekoľkých rokov stredným vinárom. Túži po vinárstve v susedstve viníc a obaja vedia, že ide o beh na dlhé trate. Aj beh plný prekvapení.

Zdroj: 02

Otec a syn Malíkovci

Sahral u Omara Sharifa

V decembri 2009 bol na slovenskej ambasáde v Káhire prominentným hosťom na prezentácii slovenských vín svetoznámy egyptský herec Omar Sharif. Peskúmal farbu červeného cuvée Sahral z roku 2007, privoňal, upil si a s uznaním pokýval hlavou. Potom sa opýtal na skutočný pôvod. Totiž po arabsky Sahra znamená Kráľovná púšte. Ale Sahral je skratka pre cuvée z Cabernetu sauvignon, Hronu a Alibernetu. A je to aj slovná hračka. „Otec“ vína sa hral s pomermi troch odrôd. Až vznikol Sahral.

Herec si dal naliať ešte jednu vzorku a opäť pokýval hlavou, že to je jedna báseň a pripomenul štvorveršie od iného Omara, slávneho perzského polyhistora, matematika, lekára, astronóma, filozofa a v neposlednom rade aj básnika Omara Chajjáma (1048 – 1131). „Toto je unikátne červené, blahoželám,“ vyhlásil, hoci o komplimenty ho nik nežiadal. Sahral však odporučí svojmu synovi, ktorý má v Káhire sedemnásť reštaurácií.

Zdroj: 03

Stretnutie s Omarom Sharifom

Hľadanie mien

Uvádzať na vinetách niektoré odrody vín (kým nie sú zapísané v Listine povolených odrôd – pozn. TRENDvino) je však konflikt s legislatívou. Ak nesmieme Hron, tak hrom do toho, budem mať Hrom, vyhlásil v rodinnej rade F. Malík po tom, čo mu doma neprešiel názov Hronček, lebo tak sa volal jeho docent na vysokej škole. Hrom je Malíkov Hron, nová slovenská odroda, ktorú z dvoch francúzskych odrôd vyšľachtila nestorka slovenských vinohradníckych expertov, dnes už osemdesiatjedenročná Dorota Pospíšilová.

Názvy vín a texty na etiketách sú koníčkom profesora Malíka. On nahovoril vedenie Poľnohospodárskeho družstva Vajnory, aby dvoje cuvée svojich vlastných bielych i modrých odrôd z roku 2007 nazvali Generál Piccione. Tvrdí, že ako tínedžer nečítal beletriu, ale historické diela a naďabil na meno Luigiho Giuseppa Picciona, veliteľa československých jednotiek na Slovensku, ktoré 2. januára 1919 obsadili Bratislavu. Potom sa dočítal, že tento Talian miloval dobré víno a preto mal Vajnory rád. Politik a bývalý diplomat Jozef Mikloško na svojom blogu píše, že o návšteve generála vznikol aj film a po premietaní povedal Ján Čarnogurský: „Moja mama bola medzi dievkami v krojoch, ktoré mu dali kytice.“

V polovici roku 1919 generála odvolali a nahradil ho francúzsky generál Maurice Pellé, prvý náčelník hlavného štábu československej brannej moci. Po ňom sa bude volať víno Generál Pellé, cuvée, ktoré „namiešal“ F. Malík.