Nie každý kňaz-homosexuál je úchylný. Cirkev je pri nich pokrytecká

Vo Vatikáne sa pred pár dňami uskutočnil samit biskupov, na ktorom katolícka cirkev okrem iného riešila škandály spojené so sexuálnym zneužívaním detí kňazmi. V denníku The New York Times vyšla reportáž, ktorá chce napraviť povedomie o kňazoch-homosexuáloch ako o automaticky zvrhlých ľuďoch, ktorí majú pedofilné chúťky.

No napriek tomu poprední biskupi a kardináli hovoria pri škandáloch zneužívania o homosexuálnych kňazoch ako o dôvode všetkých problémov a v zásade ich hádžu do jedného vreca. Pápež František označil homosexualitu dokonca za „módnu“ záležitosť. Odhady hovoria o tom, že medzi americkými kňazmi je aspoň 40 percent homosexuálov a iné odhady hovoria dokonca až o 70 percentách.

Jedným z nich je Gregory Greiten, ktorý sa v roku 1982 pripravoval v seminári na dráhu kňaza. Mal 17 rokov. V jednom teste dostal otázku. Ktorú z osobných tragédii by ste si vybrali, ak by ste museli? Možnosti boli: popálenie tela na 90 percentách, skončiť na vozíku alebo stať sa gejom. Spolužiaci (aj on) si vybrali prvé dve odpovede. Lenže o sedem rokov neskôr stál na rímse okna. Chcel skočiť, keď si uvedomil, že sa stal gejom.

Autorka článku sa zhovárala pod podmienkou anonymity s viac než 20 kňazmi, ktorí detailne opísali pomery v cirkvi, ktorá považuje homosexualitu za istú formu hriechu. Niektorí z nich mali o svojej orientácii zakázané hovoriť. Dôvodom je strach, že sa to dozvedia predstavení cirkvi. Tá ovláda ich životy – platí im bývanie, zdravotné poistenie a zabezpečuje starobný dôchodok. Ak by so svojou orientáciou vyšli von, mohli by stratiť úplne všetko.

Článok opisuje pokrytectvo a ťažký život gejov medzi kňazmi, ktorí žijú v strachu a atmosfére neustálej nedôvery. Už v seminári sú vedení k odporu voči homosexualite a keď v neskoršom veku zistia, že sú sami gejovia, považujú to za obrovskú ranu.

Kňazi svoju orientáciu považujú za akúsi psychickú klietku, pretože sa s tajomstvom nemôžu nikomu zveriť. V seminároch navyše platí pravidlo „numquam duo, semper tres“. To znamená, že kňazi nemôžu chodiť spolu dvaja, ale v zásade všade aspoň v trojici. „Každé priateľstvo mužov je príliš nebezpečné, mohlo by skĺznuť do niečoho sexuálneho,“ cituje autorka jedného kňaza. Lenže rovnako nebezpečný je aj vzťah so ženou, do ktorej sa môže kňaz zaľúbiť. S kým máte vzťah, ktorý by bol zdravý ľudský vzťah? Podozrievanie je niekedy až smiešne. Jeden farár spomínal na príhodu, keď sa ocitol v skupine kňazov, ktorá ohovárala biskupa, že je gej. On sám sa priznal, že je ním tiež. V priebehu sekundy prišiel o troch priateľov, pretože prerušil „konšpiračné mlčanie“.

Väčšina kňazov žije v celibáte, ale svoju sexualitu si overujú tým, že pozerajú gej porno, prípadne skúšajú sex s mužom. Aj kňazov neobchádza homosexuálna láska a, žiaľ, niekedy končí tragicky – samovraždou.

Ženský a mužský mozog neexistuje

Už od útleho