Vydať sa do Rumunska lyžovať sa ešte stále považuje za dobrodružstvo. Človek nevie, čo môže očakávať. V našom prípade sme boli viac ako milo prekvapení a cítili sme sa ako na výlete do minulosti. Napríklad ako u nás v Tatrách začiatkom deväťdesiatych rokov.
Cesta na lyžovačku do údolia Prahova netrvá dlho. V Bukurešti ste lietadlom z Viedne za necelé dve hodiny, a dve hodiny trvá cesta autom až do Sinaie, najväčšieho rumunského strediska. Štvorprúdová cesta po okrajových častiach Bukurešti sa postupne mení na solídnu cestu 1. triedy. Údolie Prahova je známa turistická destinácia, rumunskí králi sa práve tu rozhodli tráviť horúce letné dni. Neskôr sa pridali aj zimné športy. Dnes je Sinaia časťou Národného Parku Bucegi. Letovisko sa rozprestiera v nadmorskej výške od 798 metrov do 1055 metrov nad morom, lyžiarske trate sú nad ním. ..
Francúzsky skipas
Prvou zastávkou lyžiarov je samozrejme kabínka a výlet na svah. Kabínová lanovka aj napriek svojmu pokročilému veku (blíži sa k štyridsiatke) je veľmi zachovalá. Prekvapením je, že dostanete francúzsky skipas. Permanentky, ktoré tu používajú, sú totiž z druhej ruky, zo strediska v pohorí Ecrins a treba ich vždy vrátiť.
Bohužiaľ keď sme prišli, bolo veľmi zlé počasie, vleky nepremávali, okrem už spomínanej kabínky ktorá vás vyvezie do 1500 metrov nad morom. Navyše silný vietor vyfúkal svahy a snehu bolo poskromne.
Zdroj: 01
Nám to ale nevadilo. Prišli sme na skialpinistické preteky a tak sme sa aspoň v hmle prešli smerom od vrcholnej stanice kabínky k vrcholu strediska. Na druhý deň nás trať pretekov previedla celým strediskom, aj do vedľajšieho udolíčka, kde sú ďalšie sedačky a vleky. Aj keď postaršie, ale na červeno namaľované. V jasnom počasí sa nám otvoril nádherný pohľad na celý kopec. Stredisko sa dá veľkosťou aj profilom porovnať s našou Jasnou.
Krásne ale nevyužívané
Niektoré veci nám pripomínali situáciu v niektorých našich strediskách. Napríklad krásna moderná ružovo-fialová kabínka patrí mestu. Lístky platia ale len na ňu, nie vo zvyšku strediska. Od kabínky vedie len jedna zjazdovka, a je preto veľmi málo využívaná. Vzhľadom na celkový stav mestečka, najmä jeho ciest, je až neuveriteľné, že pár kilometrov od neho sa nachádza taký krásny a nevyužitý drahý stroj.
Zdroj: 02
Celkovo Sinaia ponúka 40 km zjazdoviek, najdlhšia má šesť kilometrov a prevýšenie 1033 metrov. Lyžovačka tu môže byť skvelá, lyžuje sa tu zvyčajne od novembra do apríla a nezriedka až do mája. Svahy sú skôr pre pokročilejších lyžiarov, ale na svoje by si hádam prišli aj začiatočníci. My sme sa museli uspokojiť s tuleními pásmi a venovať sa skialpinizmu, kvôli silnému vetru vleky stáli. Slabšou stránkou sú služby na svahoch. Okrem jednej horskej chaty tam nič iné v čase našej návštevy nebolo. Aj priamo v údolí sa služby obmedzovali len na základné, to znamená ubytovanie a stravovanie.
Kráľovské letovisko
Či počasie lyžiarom praje, alebo nie, mestečko Sinaia si žije svoj vlastný život. Na uliciach stretnete dámy v norkových kožuchoch aj páriky študentov. Našťastie éra socializmu výrazne nepoznačila tvár tohto letoviska rumunských kráľov. Väčšina viliek má svoju pôvodnú architektúru zo začiatku 20.storočia pripomínajúcu štýl jeho najväčšej atrakcie, zámku Peles. Škoda len, že prostriedky na ich obnovu chýbajú a osemdesiat percent je v zlom stave.
Okrem veľkých hotelov, je veľmi rozšírené ubytovanie na súkromí. Aj my sme bývali v prístavbe rodinného domu, kde bolo šesť izieb. Zariadenie jednoduché, ale s čistotou to nepreháňali a raňajky tiež nepodávali. Až tak to nevadilo, výber reštaurácii v Sinaii je veľmi široký, od fastfoodov rôzneho typu cez pizzerie až po tradičnú kuchyňu.
Zdroj: 03
My sme si obľúbili kolibu neďaleko nášho ubytovania. Škoda len, že čašnici nás hneď ohodnotili na solventných západných hosti, a podľa toho upravovali aj účet. Opäť nám to pripomenulo situáciu, ktorá u nás panovala na začiatku deväťdesiatych rokov. Pochutnávali sme si na hustých polievkach, rôznych druhoch syrov a aj sladkovodných rybách a jahňacine.
Bohatá história
Napriek tomu, že bola sezóna, a Sinaia patrí k vychyteným destináciám, nijakých zahraničných turistov sme tu nestretli. Mestečko bolo ale aj tak plné a večer žilo. Nájsť voľný stôl na večeru nebolo vždy ľahké. Domácim ako keby ani neprekážalo, že je treskúca zima, a zlé počasie. Sinaia totiž ponúka nie len športové vyžitie. Rumuni sem chodia evidentne aj pre meno, ktoré toto letovisko má, pre jeho bohatú históriu ako aj pre jeho vychýrený čistý vzduch, bohatý na kyslík. Už vyše sto rokov sú to známe klimatické kúpele.
Pritom ešte v 17 storočí sa v úzkom údolí na trase z Rakúskej monarchie do Valašska nachádzali len prístrešky pre pastierov. Neskôr tu dal postaviť princ Michal Catacuzenes kláštor pod horou Sinaia. Postavil ho na znak vďaky na mieste, kde sa mu podarilo uniknúť z rúk banditov. Miestni horali pri kláštore založili dedinku a začali sa venovať obchodu. Nesporne najviac prispel k rozvoju mesta rumunský kráľ Karol I. Zalesnené údolie ohraničené viac ako dvetisíc metrov vysokými štítmi mu pripomínalo rodný Čierny les v Bavorsku. Najal si rakúskych a nemeckých architektov, aby mu postavili hrad ako z rozprávky. Po prestávke vo výstavbe spôsobenej vojnou o nezávislosť Rumunska, 7 októbra 1883 hrad Peles naozaj slávnostne otvorili. Zaujímavosťou je, že mladý na výzdobe divadelnej sály v zámku sa podieľal aj mladý (a neskôr slávny rakúsky maliar) Gustav Klimt, namaľoval tu plafón. Začiatkom 20. storočia hrad upravili českým architektom Karol Limanom v neorenesančnom slohu. Počas vlády neslávne známeho vládcu Rumunska Nicolae Ceaucesca bol areál zatvorený a využívaný len ním. Sám si tu nechal postaviť vilku pochybnej umeleckej hodnoty. Napriek tomu, že rumunsky štát vrátil hrad Peles v roku 2006 princovi Michalovi I,. zostal otvorený pre verejnosť.
Foto - Archív
