Na univerzite v Mannheime ešte donedávna nemohli študenti vynechať ani jednu prednášku. V opačnom prípade neboli pripustení k skúškam. O rozsahu absencií rozhodoval vyučujúci, keďže všeobecné pravidlá univerzity boli veľmi vágne a podmienky každého predmetu sa líšili.

Dvadsaťjedenročný študent politológie Stephan Fuhrmann sa vlani preto rozhodol subjektívne pravidlá vyriešiť súdne. S podporou študentskej rady AstA podal na univerzitu žalobu pre porušovanie študentských a pracovných slobôd.

Astrid Schwiederová, ktorá zastupuje študentov v študentskej rade, povedala, že povinné prednášky spôsobovali mnohým študentom nepríjemnosti. Osud študentov závisel od toho, ako sa rozhodol vyučujúci. Niektorí prednášajúci boli tolerantní a istý počet absencií akceptovali, ale niektorí si nastavili striktné pravidlá, ktoré nebolo možné obísť.

Študenti tak museli ísť do školy aj v prípade, ak sa starali o rodinných príslušníkov, boli chorí alebo si popri škole zarábali na štúdium. „Nemohli sme si štruktúrovať štúdium sami. Koniec koncov, už nie sme deti ale dospelí ľudia,“ uviedla A. Schwiederová.

Študentka Elena Klafsky dodala, že kvôli tvrdým pravidlám boli niektorí študenti „vystresovaní“, keď sa nemohli povinnej prednášky zúčastniť. Niektorí profesori neakceptovali ani potvrdenia od lekára a ak sa študent nemohol fyzicky doraziť ani na náhradnú prednášku, mohli rozhodnúť, že absentér sa nedostane k skúške. To študenti považovali za diskriminačné a nespravodlivé.

Súd akceptoval výhrady študentov

Žalobou študenta sa vlani zaoberal súd spolkovej krajiny Bádenska-Württemberska na juhozápade krajiny, ktorý dal v decembri minulého roka za pravdu študentom. Súd rozhodol, že študijné pravidlá pre bakalársky stupeň, ktoré nastavila univerzita, sú neplatné.

Univerzita musí pravidlá prepracovať, aby boli jasne nastavené. „Princíp istoty vyžaduje, aby (univerzita) vytvorila pravidlá takým spôsobom, aby spĺňali požiadavky právneho poriadku zrozumiteľnosti a zákonnosti. Štandardy by mali byť formulované takým spôsobom, aby príslušné osoby poznali právnu situáciu a súdy by boli schopné kontrolovať uplatňovanie daného pravidla,“ uviedol súd.

„Pre nás je tento verdikt veľkým úspechom,“ povedala E. Klafsky, ktorá zástupovala AStA v Mannheime na súdnom konaní. „Pre nás bolo predovšetkým dôležité, aby súd zdieľal náš argument a definoval povinnú účasť (na prednáškach) ako neprimeraný zásah do slobody štúdia. Po rozsudku je teraz dôležité, aby sa v úzkej spolupráci medzi študentským zastúpením a univerzitou našlo nové, právne bezpečné a vzájomne uspokojivé riešenie,“ dodala.

Študent S. Fuhrmann, ktorý súdny spor inicioval, bol z rozhodnutia súdu potešený. „Rozhodnutie súdu už nevyužijem, pretože som takmer na konci štúdia. Som však veľmi rád, že nasledujúca generácia študentov nebude vystavená povinnej dochádzke a budú menej závislí od dobrej vôle jednotlivých lektorov,“ povedal.

Debata o prednáškach

Rozsudok opäť rozvíril debatu o povinnej účasti študentov na výučbe aj v ďalších spolkových krajinách. Množstvo nemeckých univerzít má študijné pravidlá formulované podobne ako univerzita v Mannheime, tvrdí nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Je správne, aby vysoké školy nútili svojich študentov chodiť na prednášky alebo je zodpovednosťou študenta, aby sa na skúšky pripravil samostatne bez ohľadu na to, či na prednášky chodil?

Ešte pred troma rokmi vtedajšia ministerka pre inovácie, vedu a školstvo v Severnom Porýní-Vestfálsku Svenja Schulze prijala zákon o vysokých školách, ktorou sa zrušila kontrolu dochádzky na prednáškach a seminároch. Zástupcovia študentských rád rozhodnutie vítali, pretože nezaťažovalo študujúcich. Ministerka vtedy povedala, že „študenti sú dospelí a môžu sa sami rozhodnúť, čo je pre nich dobré“.

Lenže nie každý s novelou zákona súhlasil. Od leta je novou ministerkou Isabel Pfeiffer-Poensgen, ktorá už avizovala, že zákon opäť prekope a je dosť možné, že povinné prednášky sa dostanú na stôl opäť. 

Prednášky vylepšujú priemer

Profesor Rolf Schulmeister z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hamburgu pred dvoma rokmi predstavil analýzu, v ktorej zhrnul výsledky z celkovo 298 štúdií z 25 krajín sveta počas niekoľkých desaťročí. Podľa neho sa potvrdila súvislosť medzi prítomnosťou študentov na prednáškach a ich akademickým úspechom.

Konkrétne: V závislosti od štúdia stačia tri vynechané prednášky na to, aby študent dostal na skúške horšiu známku. Ďalšia štúdia, za ktorou stojí Lancaster University, v roku 2001 zistila, že každá jedna vynechaná prednáška má na výsledku skúšky 2,5-percentný podiel. Ak sa študent nezúčastní ani jednej prednášky počas semestra, v priemere získa zo skúšky o štvrtinu menej bodov ako spolužiak, ktorí sa na prednáške zúčastnil.

K podobným výsledkom dospel výskum v roku 2013, ktorý realizoval Aidan O'Dwyer z Dublin Institute of Technology. Zistil, že každou prednáškou sa zlepšujú výsledky študenta na skúške v priemere o tri percentá. 

Hoci výskumy jednoznačne dokazujú prínosy fyzickej účasti na prednáškach, ani R. Schulmeister nevidí ich povinné zavedenie ako efektívny spôsob. Ak by boli dobrovoľné, na prednášky by pravidelne chodila len šestina zo všetkých študentov z ročníka.

Aj študenti na Slovensku sa rozhodujú, či prednášky potrebujú. Prednášky niektorých profesorov podľa nich nemajú pridanú hodnotu, pretože len odrecitujú to, čo sa píše v skriptách. Iní sa zasa snažia problematiku vysvetliť ľudskou rečou a inak nudnú tému odprezentujú na reálnych príkladoch.

„Účasť na nich povinná nie je, no prednášajúci si všíma, kto ich navštevuje a následne, napríklad v prípade potreby konzultácií je k zúčastneným zhovievavejší. Chodiť na ne sa ale oplatí najmä vtedy, ak sa študent snaží o výborný priemer, keďže na prednáškach sa dozvie veci, ktoré v skriptách nie sú, no na skúške niekedy áno, a teda pokiaľ o tom študent nepočul, skúšku na A urobí len ťažko,“ povedala Gabriela z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Na väčšine vysokých škôl sú prednášky oficiálne povinné (praktické cvičenia sú stopercentne povinné), ale reálnu dochádzku nik nerieši. Náhodne sa môže vyskytnúť prezencia zúčastnených (na papieri sa často vyskytnú mená, ktorých zapíšu spolužiaci), ale účasť sa rieši najčastejšie len v prípade nerozhodného hodnotenia na skúške.