V druhej časti bude reč o archeológoch, ktorí sa predháňajú, kto našiel najstaršie zvyšky po víne na svete. Najdôležitejšie nálezy sú z vínneho trojuholníka Arménsko, Gruzínsko a Sicília. Prečo tam? Tušíme, ale nevieme. Začneme v biblii.
Noe ako 600 ročný pil víno pred 4000 rokmi
Vedci za posledné roky túžia posunúť dátum konzumácie vína do stále dávnejších čias. Akoby chceli dokázať, že praotec Noe nebol zďaleka prvý priaznivec vína. Biblia naznačuje, že popíjanie vína patrilo k prastarým a niekedy dosť neriadeným zvykom. Popisuje, ako Noe pil, keď ešte nebol moreplavec. „A pije víno, opil sa a obnažil sa uprostred stanu svojho.“
Podľa údajov o rodokmeňoch z Biblie došlo k potope v roku 1556 židovského kalendára, t. j. v roku 2204 pred Kristom. Keď potopa nastala, mal Noe 600 rokov a jeho syn Sem mal 100 rokov. A vraj víno škodí... Okrem veku tatka moreplavca, čo sa nám môže a nemusí zdať pravdou, víno pil už pred 4021 rokmi.
Víno- Pozostatky Noemovej archy (1) Zdroj: Flickr
Fúra najstarších vín na svete
Ponúkame vám malý historický kalendár dátumov, kedy malo ľudstvo po prvý raz omočiť pery do vína. Už okolo roku 7 000 pred Kristom, čiže pred viac ako 9 000 rokmi, sa v Číne úroda z miestnych druhov divého viniča používala na výrobu kvaseného nápoja, ale zrejme v zmesi so šťavou z hlohu, medovinou a ryžovým pivom.
Najstarším vedecky akceptovaným dôkazom pre najstaršie víno bol dlhé desaťročia nález z Egypta. Išlo o nádobu, ktorá obsahovala stopy vína z hrobky egyptského panovníka z doby okolo roku 3150 pred Kristom, čiže víno by malo byť staré 5168 rokov. Ale maľby na múroch egyptských hrobiek ukazujú, že hrozno sa tam pestovalo, zbieralo a menilo na lahodný mok už skôr.
Do roku 1960 sa za najstarší archeologický nález stôp po víne považoval ten z iránskeho Hajji Firuz Tepe. Hovorí sa, že síce čím je víno staršie, tým je lepšie, ale tu vykopali iba nádoby zo zvyškami organickej hmoty, ktorá pochádzala z vína na báze hrozna. Jej vek odhadli približne na 7 000 rokov. Víno Matuzalém bolo v šiestich hlinených džbánoch, ktoré utesnili živicou.
Nález doterajšej najstaršej lisovne vína sa zdokumentoval v roku 2010. Na juhu Arménska, neďaleko hraníc s Iránom, našli archeológovia v jaskynnom komplexe stopy po výrobe suchého červeného výberového vína. Datujú ich do doby asi 4 100 rokov pred Kristom, teda víno má mať cca 6 118 rokov. Išlo o špeciálne víno, ktoré vyrábali priamo v podzemí a pili ho pozostalí v priestoroch jaskynného pohrebiska. Vedci tak usudzujú podľa toho, že našli pomerne malé lisovacie zariadenie. Pre bežnú výrobu a spotrebu vína by miestni potrebovali omnoho väčšie vinné lisy.
Aby to bolo ešte viac zamotanejšie, v roku 2013 sa pridávajú do boja o najstaršie vína Gréci. Na území dnešného Macedónska objavili pozostatky zatiaľ najstaršieho európskeho vína počas vykopávok v pravekom osídlení v Dikili Tash vo východnom Macedónsku. Dátum prešovania a kvasenia hrozna určili na 4 200 rokov pred Kristom, čiže zvyšky po víne mali vtedy cca 6113 rokov.
A ideme do finále
Na jeseň 2016 sa najstarším vínom na svete stáva to, čo vyrábali starovekí obyvatelia dnešného Gruzínska. Vykopávky na nálezisku Gadachrili Gora neďaleko dediny Imiri v juhovýchodnom Gruzínsku odhalili najstarší dôkaz o účelnom pestovaní viniča a výrobe vína. Chemická analýza zvyškov v keramickej nádobe podľa uhlíkovej datácie určila, že víno sa tam vyrábalo už v čase okolo roku 6000 pred Kristom. Čiže má 8 000 rokov.
V auguste 2017 sa najstarším vínom na svete sa stáva to, ktorého zvyšky našli v nádobe z jaskyne neďaleko sicílskeho mesta Agrigento, informoval Il Giornale di Sicilia. Malo mať šesť tisíc rokov a pochádzalo z doby medenej. Rok sem, tisícročie tam. Čo na tom, že v Gruzínsku našli dôkazy, že tam majú nie šesť, ale osemtisícročné víno.
Víťazom na nateraz stáva Gruzínsko!
Gruzínci aby v hanbe zostali? Nie, o dva mesiace hlásia do sveta nový senzačný objav, ktorý dokazuje, že skutočnou kolískou vína musí byť krajina, ktorá sa rozprestiera medzi úrodnými údoliami južného Kaukazu medzi Európou a Blízkym Východom. Okrem toho je ich hrdá vinárska vlasť popri najstaršom víne aj domovom prvého hrozna, predka dnešného Chardonnay, Cabernet Sauvignon a mnohých ďalších.
Stopy vína objavili archeológovia v neolitickej keramike. Opäť v dedinke Gadachrili Gora, ku ktorej sa pridalo ďalšie nálezisko v obci Shulaveri Gora. Ležia tak 50 kilometrov južne od hlavného mesta Tbilisi. Majú mať rovnako 8 tisíc rokov. Podľa kanadských vedcov, ktorí robili vykopávky spolu s domácimi, ide o najstarší dôkaz zdomácnenia dovtedy divoko rastúceho euroázijského viniča, ktorý potom používali výhradne na výrobu vína.
