V Čile sa odohrala pozoruhodná iniciatíva, ktorá poteší milovníkov prírody. Prezidentka Michelle Bacheletová slávnostne vyhlásila päť nových národných parkov, ktoré budú súčasťou 17 chránených území. Ide o rozlohu celkovo 10,3 milióna akrov pôdy, čo je 41,6-tisíc kilometrov štvorcových. Na porovnanie, Slovensko má rozlohu 49-tisíc km štvorcových.
Chránené územia, ktoré zaberajú približne rozlohu Švajčiarska, pokrývajú väčšinu čílskej Patagónie. Podľa prezidentky by zachovanie tamojšieho ekosystému malo byť inšpiráciou pre všetkých. Obyvateľov Čile vyzvala, aby sa riadili myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja a neplytvali prírodnými zdrojmi.
Desatinu z tejto rozlohy venoval Čile americký milionár Douglas Tompkins, ktorý stojí za značkami trekingového oblečenia North Face a Esprit, s manželkou Kristine McDivitt Tompkinsovou. Tá zasa šéfovala módnej značke Patagonia. Ide o jeden z najzaujímavejších filantropických počinov, za ktorým je láska k prírode.
Neverili im
Manželia založili neziskovú organizáciu Tompkins Conservation, s ktorou v Čile a Argentíne roky skupovali státisíce akrov pôdy. Rozsiahle územia sa snažili ochraňovať, hoci boli prístupné verejnosti.
Kapitalistovi s duchom dobrodruha najprv veril málokto. Skupovanie obrovských plôch pôdy v cudzej krajine sa stalo predmetom konšpirácií. Podľa niektorých sa manželia chystali na svojich pozemkoch zriadiť atómové bunkre, odčerpávať čistú vodu a vyvážať ju do Číny či Afriky. Podľa iných chceli zasa vybudovať druhý Izrael či vyhubiť miestny dobytok a nahradiť ho americkým bizónom.
Nakupovanie veľkých pozemkov sa zdalo podozrivé aj veleniu armády a pravicovým politikom. Manželov vytrvalo zastrašovali. Nad ich územím pravidelne prelietavali čílske stíhačky, Kristine dostávala výhražné e-maily. Miestni chápali, že v stávke je pôda, ktorá má význam nielen ako pastviny, ale aj ako zdroj vody či veternej energie.
Manželia v skutočnosti pôdu skupovali, aby ju uchovali nedotknutú a ochránili ju pred nadnárodnými firmami a extenzívnym farmárčením. Podobne vlastnili aj Pumalin Park, jednu z najväčších súkromných prírodných rezervácií na svete, ktorú tvoria lesy, jazerá a fjordy tiahnúce sa od Andských hôr až po Pacifik.
V roku 1979 vytvoril Douglas Tompkins sekvojový park v San Franciscu, neskôr pomohol kúpiť dažďový prales v Argentíne s výmerou štyritisíc hektárov. To boli len drobné náznaky filantropie, ktoré na plné obrátky dvojica rozbehla v Čile.
Celý projekt sa skončil odovzdaním vykúpenej pôdy do rúk štátu. K podpisu zmluvy došlo v marci minulého roka, autor myšlienky D. Tompkins sa toho už nedožil. Zahynul pri plavbe na kajaku v Čile. Po jeho smrti v projekte pokračovala jeho manželka.
Manželia Douglas Tompkins a Kristine McDivitt Tompkins Zdroj: Tompkins Conservation
Myšlienka sa bude šíriť
„Je to bezprecedentný akt ochrany,“ uviedla prezidentka Čile M. Bacheletová. Podľa nej je tento dar pozvaním k inému zmýšľaniu: „Používať prírodné zdroje spôsobom, ktorý ich neruší, predstavuje jediný ziskový ekonomický rozvoj z dlhodobého hľadiska.“
Vytvorenie parkov a prijatie príslušnej legislatívy na ochranu životného prostredia vyniesli Čile do popredia svetového úsilia o ochranu prírody. Prezidentke sa končí v marci funkčné obdobie a nahradí ju Sebastian Piñera, ktorý má podporu pravicovej vlády.
Nezhodnú sa prakticky na ničom, nastupujúci prezident chce už teraz zakázať uvoľňovanie politiky potratov a, naopak, zaviesť bezplatné vysokoškolské vzdelanie. V otázke ochrany prírody však premýšľa identicky. Spolu s argentínskym prezidentom Mauriciom Macrim patrí k veľkých obdivovateľom Tompkins Conservation. Ešte v roku 2004 kúpil rozsiahle pozemky na ostrove Chiloé a pod vplyvom amerických ochranárov vyhlásil súkromný park Tantauco.
Napriek tomu v Čile panuje voči vyhláseniu chránených oblastí tvrdý odpor. Proti sú predovšetkým farmári a lovci lososov. Minulý rok na protest obsadili jeden z parkov, aby upozornili na to, že americkí boháči s vládou bránia miestnej ekonomike.
Patricio Ulloa, starosta mesta Cochrane, odmietla výzvu na otvorenie nového parku. „Sme to my, ktorí sme sa tu narodili. Nebolo preukázané, že to naozaj prinesie prospech celej komunite,“ povedal pre denník The Guardian. Súčasná prezidentka tvrdí, že ochrana vzácnej prírody je nevyhnutná a v konečnom dôsledku pomôže turistickému ruchu.
Príroda Patagónie Zdroj: Facebook / Tompkins Conservation
Kto bol Douglas Tompkins
Sám D. Tompkins bol veľmi zaujímavý človek. Po vylúčení zo strednej školy v 17 rokoch si našiel prácu v horských strediskách Skalnatých vrchov a Álp a neskôr sa vydal na prvú expedíciu do juhoamerických Ánd.
Keď mal dvadsať, pri autostope ho nabrala Susie, ktorá sa stala jeho prvou manželkou - v San Franciscu založili značku North Face. Firma vyrábala kvalitné spacáky, horolezecké náčinie a aj prvé stany bez podperných tyčí uprostred, čo vzápätí okopíroval celý svet.
North Face koncom 60. rokov prekvital, ale D. Tompkins svoj podiel predal, aby mohol financovať filmový štáb na ďalšiu expedíciu do Ánd. Po návrate začal predávať dámske šaty pod názvom Plain Jane, z čoho sa v priebehu 70. rokov stala úspešná značka Esprit. Firma mala na prelome 80. a 90. rokov obrat okolo miliardy dolárov ročne a Američan predal podiel aj v tento firme.
Za tieto peniaze nakúpil pozemky v Čile a Argentíne. „Už som nechcel zahlcovať planétu niečím, čo ľudia nepotrebujú k životu,“ povedal po odchode z biznisu, ktorý ho pritom dovtedy živil.
V roku 2012 dokonca v jednom rozhovore povedal, že kapitalizmus v súčasnej podobe neprežije, pretože drancuje prírodu. Bol za návrat k prírode a technologických vizionárov často nazýval fetišistami, ktorí nepoukazujú aj na negatívne stránky technológií. Sám pritom používal notebook a satelity, aby naplnil svoje poslanie.
