Japonci vďaka nemu objavili aj naše vína za čo mu Slovenský zväz výrobcov hrozna a vína udelil titul Vinárska osobnosť roka 2014. Spoločnosť M. Suzukiho Misuzu má pobočky v dvoch mestách v Japonsku, v šiestich mestách v Číne, Hongkongu, na Taiwane a na Slovensku. Tento rok plánujú otvoriť ďalšiu pobočku v Laose. Hlavným cieľom spoločnosti je propagácia slovenských produktov v Japonsku a iných ázijských krajinách, a tiež uvádzanie zaujímavých produktov z Ázie na Slovensko.
Prečo práve slovenské vína do Japonska?
Môj syn bol na Slovensku päť rokov a dostalo sa mu z vašej strany veľkej starostlivosti a pozornosti. Preto som si povedal, že ako výraz vďaky niečo pre Slovensko urobím. Rozhodol som sa, že začnem vyvážať slovenské víno do Japonska.
S ako odozvou sa stretlo?
Aby som bol úprimný, zo začiatku to bolo veľmi ťažké, lebo Slovensko je u nás málo známe, málo kto vôbec vie, kde sa Slovensko nachádza. Veľa ľudí ma odhováralo, že to bude veľmi ťažké. Ale po troch rokoch vidím konečne rukolapné výsledky. Všetci, čo ochutnali slovenské víno, tvrdia, že je veľmi kvalitné.
Čo sú to tie výsledky? Narástol predaj alebo sa zvýšila popularita nášho vína na japonských ostrovoch?
Mám na mysli najmä odozvu japonských spotrebiteľov. Keď ju porovnám zo začiatku a v súčasnosti, to je sto a jedna. Samozrejme zvýšil sa nám trochu predaj, ale stále to nie je také ako by sme chceli.
Zľava Masaya Suzuki, Milan Waldner a Samule Wladner, Chateau Topoľčianky Zdroj: Archív M. Suzukiho
Dá sa hovoriť o konkrétnom množstve, ktoré sa tam za tie tri roky vyviezlo?
S exportom slovenského vina sme začali v septembri 2011. Za prvé tri roky sa nám podarilo vyviezť približne 25 000 fliaš, teda do septembra 2014. Začiatkom roka 2015 sme poslali ďalší kontajner s približne siedmimi tisíckami fliaš. Začiatkom apríla putuje do Japonska ďalšia várka 12 tisíc fliaš.
Stále vyvážate víno od tých istých slovenských producentov alebo ste rozšírili ponuku o ďalších?
Je to stále Mrva & Stanko, Karpatská Perla, Chateau Topoľčianky, Vino Macík a Pivnice Radošina. Pribudlo k ním teraz ešte zo sektom Víno Nitra a Villa Víno Rača s Račianskou frankovkou.
Ktoré víno zo Slovenska vám osobne najviac zachutilo?
Je ťažké označiť jedno víno ako to, ktoré mi chutilo najviac. Každá slovenská vinohradnícka oblasť má svoje špecifiká a inakosť, je cítiť rozdiely v ročníkoch. Ja osobne pijem alkohol len veľmi málo, no v našej spoločnosti máme somelierku Harumi Ohno, ktorá je už takmer expertkou na slovenské vína. Teda, aspoň na tie, ktoré do Japonska dovážame. Nemám prechutnané všetky slovenské vína, no ona je očarená rafinovanosťou a technologickou dokonalosťou vín Mrva&Stanko. Ich vína sú naozaj špičkové a je v nich cítiť vášeň a radosť z toho, čo robia. Medzi naše obľúbené patri aj vinárstvo Karpatská perla. Každý rok robia príjemné, odrodovo čisté vína, ktoré japonských konzumentov oslňujú svojou kvalitou. Do svojej prace dávajú kus svojho srdca a to je cítiť.
A čo sa týka odrôd?
Imponujú mi najmä odrody Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Devín a Frankovka modrá. To, že na Slovensku sú výnimočné najmä biele vína , je neodškriepiteľné. Toľkokrát sa nám už na degustáciách či predajných veľtrhoch stalo, že zákazník po dlhom váhaní ochutnal na naše odporučenie biele víno a povedal: „Pijem len červené vína, ale ako som ochutnal vaše biele, asi sa stanem fanúšikom bielych vín“. Takéto hodnotenie nám dáva silu pokračovať aj v silnej konkurencii svetových vín.
Kde všade sa vína zo Slovenska predávajú?
Slovenské vína nájdete vo vybraných reštauráciách a obchodoch najmä v Osake, kde ma sídlo naša spoločnosť a v Tokiu. Najviac vína predáme práve v tomto meste a to najmä počas predajných veľtrhov, ktoré vždy na jar a na jeseň organizujú luxusné obchodné domy s dlhoročnou tradíciou, kde máme možnosť zákazníkom najlepšie predstaviť slovenské vína. Len málokto im po ochutnaní odolá. No prostredníctvom internetového predaja sa vaše vína už dostali aj do vzdialenejších končín Japonska. Veľmi dobre sa nám predávajú v prefektúre Kagoshima, kde ma svoje sídlo honorárny konzul zo Slovenska, a aj v prefektúre Ishikawa, kde žije a pôsobí slovenský čelista Ľudovít Kanta. Ten z času na čas zorganizuje prezentačnú akciu vín, ktorej sa vždy radi zúčastníme.
Kto tvorí klientelu?
Nedá sa to úplne jednoducho odpovedať, lebo klientela je široká od mladých až po starších. Dovážame rôzne tipy vín a čo víno, to iná klientela.
Ktoré vína majú najväčšiu odozvu? Pretrváva v Japonsku stále francúzsky syndróm pitia červeného, lebo je zdravé?
Vo všeobecnosti máte pravdu, ázijský trh je skôr zameraný na červené vína. Je tomu tak aj v Japonsku. No veľa mojich známych už pochopilo, aké má Slovensko krásne biele vína, takže si myslím, že sa to u nás doma pomaličky bude meniť. Podľa posledných štatistík je od roku 2001 badateľný pomalý, ale stabilný rast v spotrebe bieleho a ružového vína. Cítim, že toto môže byť veľká šanca pre slovenské vína.
Upútavka na slovenské vína Zdroj: Archív M. Suzukiho
Slovensko pri všetkom optimizme zostane na japonskom trhu s vínom skôr raritou. Akú perspektívu našim vinárom dávate?
Verím, že predaj má potenciál a budem sa snažiť, aby v Japonsku bolo čo najviac slovenských vín. Urobíme všetko pre to, aby sme sa tejto šance chopili a pomohli slovenským vinárom ešte viac sa presadiť na náročnom japonskom trhu. Veľmi nám pomáha aj slovenské veľvyslanectvo v Tokiu, ktoré nám na svojej pôde viackrát umožnilo zorganizovať seminár spojený s degustáciou. Vždy hovorím, že pôda veľvyslanectva je akoby malým kúskom Slovenska v Japonsku, kde sa naši hostia zoznamujú nielen so slovenskými vínami, ale môžu si privoňať aj k slovenskej kultúre.
Každý vinár v Európe vám potvrdí, že úspechy na súťažiach dobre vína predávajú. Majú v Japonsku podobný názor?
Japonci, teda najmä Japonky, aby som bol presnejší, dajú veľmi na ocenenia zo súťaží. Ak víno získalo na súťaži zlatu medailu a obchodník to vie šikovne spropagovať, niet pochybností o tom, že víno sa predáva omnoho rýchlejšie. Až do minulého roka v Japonsku neexistovala súťaž vín, no pani Tanabe Yumi (predsedníčka organizácie Wine&Spirits Culture Association v Japonsku) sa to rozhodla zmeniť a po prvýkrát vo februári 2014 zorganizovala dámsku súťaž vín nazvanú „Japan Women’s Wine Awards Sakura“. Slovenské vína na nej získali päť medailí a bobuľovú Pálavu zo Chateau Topoľčianky ocenili Diamantovou trofejou, čo je ocenenie, ktoré získa len jedno percento vín prihlásených do súťaže. Tento rok sa nám znovu zopakoval tento husársky kúsok, keď sme sa spolu s vinárstvami Karpatská perla, Mrva&Stanko, Chateau Topoľčianky a Tokaj Macík Winery tešili z 10 medailí! Dlhé čakanie na vyhlásenie výsledkov bolo vykompenzované úžasným úspechom vína Varieto Frankovka modrá 2012 od Karpatskej Perly, ktoré sa dostalo do tridsiatky najlepších vín celej súťaže a dostalo Diamantovú trofej.
