Spolkovú krajinu na juhu Rakúska príroda či stvoriteľ bohato obdarili, dali jej vysoké hory a ľadovec, kde sa dá lyžovať počas celého roka, ale aj termálne pramene a jazerá, kde sa teplota vody v lete môže smelo porovnávať s oveľa južnejšie položenými morami. Aj preto je asi Korutánsko regiónom so vzácne vyrovnaným podielom letného a zimného turizmu.
Od konca októbra začína byť zaujímavé najmä pre priaznivcov bielych športov, spolu sa tu dá lyžovať na 1 020 km zjazdoviek v 32 lyžiarskych strediskách. V najvyššie položenom, na Mölltalerskom ľadovci, síce možno lyžovať počas celého roka, lebo aj vtedy je tam okolo pol metra snehu, ale pravá lyžovačka pre nedočkavých sa začína vždy koncom októbra.
Prvý zo skiopenningov bol už 21. – 23. októbra a do decembra budú ešte ďalšie štyri. Spojené sú aj s početnými akciami, hudbou a možnosťou testovať lyže a snoubordy. Testovanie sa uskutočnilo počas víkendov 5. – 6. a 19. – 20. novembra. Ďalšie z troch najvyššie položených lyžiarskych stredísk Korutánska Grossglockner/Heiligenblut otvorilo svoju sezónu 12. novembra a tretie, Mallnitz-Ankogel – otvorí tesne pred Vianocami, 17. decembra. Na jeden skipas možno lyžovať na 145 kilometroch zjazdoviek, pričom lyžiarske trate sa začínajú približne v 1 300 metroch nad morom a končia sa v 3 100 metroch na ľadovci. Pri peknom počasí a viditeľnosti poteší pohľad na sto tritisícmetrových kopcov, ktoré obklopujú zjazdovky, vrátane najvyššieho končiarov Rakúska – Grossglockneru s 3 798 metrami.
Šál nad zlato
Zjazdovky na Mölltalerskom ľadovci sú naozajstnými diaľnicami, širočizné, perfektne upravené, na svoje si prídu priaznivci carvingového lyžovania, ale aj tí, ktorí neovládajú dve úzke dosky stopercentne. Lyžovačka vo výške 3 000 metrov nad morom má len jeden háčik – treba byť teplo oblečený a mať aj ochranu na tvár. Teploty často klesajú hlboko pod nulu, a keď sa k tomu pridá aj nejaký ten vietor, človek ocení pri ceste sedačkou hore teplé oblečenie a dole svahom zase masku alebo aspoň šál na tvári.
Tento región poskytuje v okolí zjazdoviek aj jedny z najlepších freeridových terénov v Rakúsku. So sprievodcom sa dá vybrať aj tam, kam by si človek sám netrúfol či rozhodne by si nemal trúfnuť.
V hoteloch a penziónoch okolo týchto troch stredísk pripravujú pre hostí okrem lyžovania aj iný program. V spolupráci s najväčším národným parkom v Alpách – Nationalpark Hohe Tauern – organizujú niekoľkokrát týždenne vychádzky na snežniciach či skialpinistické túry.
Pohodlný šport
Snežnice sú u nás ešte málo známym zimným športovým náradím, túry na nich sú však v Rakúsku, ale aj v susednom Česku už veľmi obľúbené. Kto ich raz vyskúšal, veľmi rýchlo pochopí prečo a aj to, prečo sú cez víkendy v horských požičovniach všetky zvyčajne rozpožičané. Prechádzku na nich totiž zvládne každý, netreba na to nijakú kondíciu. Keďže kráčate po veľkej ploche, nezabárate sa do snehu ako v topánkach, takže zvládnete hocijaký terén. Aj zľadovatené plochy, lebo snežnice majú kovové zuby. Jednou z najobľúbenejších trás v tejto časti národného parku Hohe Tauern je prechádzka do Údolia kozorožcov pri Heiligenblute. Tu doslova platí, že cesta je cieľ, pretože sprievodca, teda ranger, po ceste ukazuje stopy v snehu a dokáže veľmi pútavo rozprávať o zvyklostiach zvierat, ktoré v lesoch žijú. Takže samo Údolie kozorožcov, kde možno ďalekohľadom pozorovať rohatých krásavcov, je potom už vlastne čerešničkou na torte.
Trochu adrenalínu
Pre tých, ktorým sa snežnice a pozorovanie prírody zdajú nudné, je určených 50 rôznych skialpinistických túr rôznych stupňov obťažnosti. Od programov pre ľudí, ktorí si chcú skialpinizmus vyskúšať prvýkrát, až po terény pre skúsených skialpinistov. V marci sa v mestečku Obervellach, ktoré je centrom Mölltallerského údolia, koná aj skialpinistický týždeň pre začiatočníkov. Pre záujemcov je pripravené ubytovanie, výstroj, lekcie teórie a niekoľko túr so sprievodcom na okolité dvojtisícmetrové kopce. Kto príde tomuto športu na chuť, môže sa zúčastniť päťdňovej túry popri hlavnom hrebeni Taurov medzi Grossglocknerom a Hochalmspitze. Vrcholom je zdolanie Hochalmspitze, ktorý má výšku 3 360 metrov, a zjazd do údolia Maltatal, ktoré je o 2 200 výškových metrov nižšie.
Ešte jedno dobrodružstvo sa tu dá vyskúšať – lezenie po ľadopáde. Úvodná lekcia trvá dve hodiny, záujemcovia dostanú výstroj a rýchlokurz, ako sa majú v šmykľavom teréne pohybovať, a potom stačí už len prekonať vlastný strach. Robia sa však aj celodenné lezenia so sprievodcom a kto nechce ísť v skupinke, ktorá môže mať maximálne päť ľudí, ide so sprievodcom sám, resp. vo dvojici.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe TREND Extra Dovolenka v zime, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU č. 44.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - Archív
