Zvláštne sivé mesto s plochými strechami v objatí skál, ktoré ničím nepripomína luxus. Taký je švajčiarsky Davos, miesto rokovaní finančníkov, politikov a vedcov na stretnutí Svetového ekonomického fóra. Ale aj miesto dobrej lyžovačky, ktorú si možno užiť v strediskách Jakobshorn a Parsenn.
Na minútu presne
Za športom, ale aj liečebnými kúrami sa sem chodí už viac než sto rokov. Davos je miestom, kde sa stretáva európska smotánka, dom tu údajne vlastní aj americká speváčka Tina Turner, zalyžovať si sem chodí aj herečka Angelina Jolie. Najznámejším hosťom je však britský následník trónu princ Charles, ktorý sa sem vracia každý rok aj so svojimi synmi. Nemusíte mať však podobne vysoké konto a lyžovačku si môžete užiť rovnako. Hovorí sa, že Davos je po St. Moritzi najsnobskejším švajčiarskym mestom. No skôr ako snobstvo nás prekvapila typická švajčiarska presnosť, s ktorou sme sa stretávali na každom kroku.
Jeden z mnohých príkladov – keďže cesta cez Fluela Pass je v zime uzavretá, do Davosu sa v tomto čase chodí vlakom cez tunel Vereina, ktorý spája mestečká Chur a Scuol. Vlak vyráža na minútu presne každú polhodinu a na minútu presne prichádza aj do cieľa. Vodiči si síce neužijú cestu serpentínami, ale ušetria viac ako hodinu a pol času. Jednosmerná jazda stojí 40 frankov, platiť sa však dá aj v eurách. Tých si pripravte dvadsaťpäť. Jazda takmer dvadsať kilometrov dlhým tunelom trvá devätnásť minút. Jeho výstavba bola mnohými kritizovaná, pretože náklady na výstavbu a prevádzku sa vraj nikdy nevrátia. Ale to tu nikoho netrápi, dôležité je pohodlie turistov.
Zdroj: 01
Päť mesiacov
Sezóna sa v Davose začína v decembri a končí v apríli. Lyžuje sa v spojenej oblasti piatich lyžiarskych areálov – Madrisa, Jakobshorn, Pischa, Rinerhorn a Parsenn – na deväťdesiatich deviatich zjazdovkách rôznych obťažností v nadmorskej výške od 1 560 do 2 844 metrov. Lyžiarskym „naj“ je dvanásťkilometrová zjazdovka z Weissfluhjochu do Küblisu v stredisku Parsenn s viac ako dvojkilometrovým prevýšením.
Nájdete tu najmodernejšie lanovky, ale čo nás trochu prekvapilo, je tu aj množstvo kotiev, z ktorých tie najdlhšie majú viac ako tisíc metrov. Vraj preto, lebo Švajčiari sú náruživí lyžiari a tráviť čas na kotvách im nerobí problém. Cesta tými najdlhšími trvá večnosť a skutočne si na nich neoddýchnete. Lyžiarske areály v okolí Davosu sa rozprestierajú po oboch stranách údolia, mnohé z nich prepájajú vleky a všetky sú prepojené skibusmi. Ak ich chcete stihnúť, nedávajte si načas. Chodia na sekundu presne. Do vzdialenejších stredísk, napríklad z Davosu do Madrisy, sa môžete prepraviť aj vlakom.
Myslia tu aj na snoubordistov, na svoje si prídu aj bežkári. V údolí je pre nich pripravených až 75 kilometrov tratí, dá sa tu však aj sánkovať, nechýba malý aquapark a klzisko. A, samozrejme, množstvo reštaurácií a barov.
Prvý vlek v Európe
Nie je to len Svetové ekonomické fórum, ktoré zviditeľňuje toto mesto. Okrem lyžovania na takmer tristo desiatich kilometroch zjazdoviek je to aj hokej. Každý rok sa tu hrá Spenglerov pohár. Turnaj získal svoje meno po Alexandrovi Spenglerovi, nemeckom lekárovi a bakteriológovi, ktorého v Nemecku odsúdili na trest smrti za účasť na revolúcii v roku 1848. Ten rozpoznal liečebný potenciál tunajšej klímy a v roku 1853 tu otvoril prvú kliniku špecializujúcu sa na liečbu dýchacieho ústrojenstva a tuberkulózy. To bol začiatok veľkého boomu Davosu.
Spenglerovi možno pripísať aj začiatky lyžovania. Vlastnil totiž prvé lyže v Davose. V roku 1932 tu otvorili lyžiarsku školu, o dva roky neskôr postavili prvý vlek v Európe – kotvu pre jednu osobu. Bola to zlatá éra mesta, ktorú vo svojej knihe Čarovný vrch opísal aj Thomas Mann. Ten mesto navštívil dokonca dvakrát, keď tu bol za chorou manželkou. Jeho izbu si môžu turisti pozrieť v hoteli Belveder.
Tomuto stredisku sa nedá nič vyčítať, funguje tu skutočne všetko. Až na počasie. To nedokážu ovplyvniť ani precízni Švajčiari. Na rozdiel od takmer stopercentne stáleho počasia v talianskych Dolomitoch, tu sa mení z hodiny na hodinu. Slnko striedajú mraky, nám sa nevyhýbali ani hmla a silné sneženie. Lyžovanie občas pripomínalo cestu do neznáma, občas aj s trochou strachu. Niekedy však stačilo zlyžovať pár sto metrov, hmla sa rozplynula a sneženie ustalo.
Aj spoločenská udalosť
Švajčiari berú lyžovanie nielen ako šport, ale aj spoločenskú udalosť – vidno to v reštauráciách s terasami na svahoch. Presedia v nich hodiny a vychutnávajú si kávu či dobré jedlo. Aby sedenie bolo ešte príjemnejšie, na drevených laviciach nechýbajú kožušiny či deky na prikrytie. Pôžitkári si ani na svahu neodpustia typické švajčiarske fondue a pohár vína či trochu tvrdší alkohol. Švajčiarky rozoznáte na míle. Aj na svahu sú upravené, dokonale nalíčené, oblečené od hlavy po päty podľa najnovších módnych trendov, okuliare nevynímajúc. Je úplne jedno, či majú dvadsať alebo sedemdesiat rokov. Ďalšou vecou, s ktorou sa človek inde až tak často nestretáva, je množstvo ľudí v dôchodkovom veku na zjazdovkách. Lyžovaním tu jednoducho žijú a užívajú si ho.
V Davose nenájdete obrovské hotelové komplexy plné turistov ani preplnené lyžiarske svahy. Dovolenka má byť zároveň oddychom, tohto hesla sa držia dodnes. Najviac ľudí bolo v Parsenne, ktoré je zároveň aj najväčším strediskom. Táto najstaršia a zároveň najväčšia oblasť je s Davosom spojená zubačkou a so susedným strediskom Klosters visutou lanovkou. Ponúka široké pláne či dlhé zjazdové úseky. Freeridovú zónu nájdete v stredisku Pischa, milovníkom carvingu ulahodia západné svahy Jakobshornu. Snoubordisti majú zase svoj obľúbený snowpark pod Jakobshornom. Zjazdovky sú vo všetkých strediskách sústredené nad hranicou lesa na širokých pláňach. Tie, ktoré sú pod pásmom lesa, zvyčajne slúžia len na návrat do údolia.
Klosters trochu v tieni
I keď sa o Davose hovorí ako o mieste luxusu, aj bežný smrteľník sa tu cíti dobre. Ak však hľadáte niečo pokojnejšie, s nádychom vidieka, takouto pokojnou oázou je Klosters. Zatiaľ čo Davos bol už od polovice 19. storočia vyhľadávaný ako obľúbené miesto športu a zábavy, Klosters zostal na okraji všetkého ruchu. História mesta sa začala písať v 12. storočí spolu so založením Kláštora svätého Jakuba. Typické prastaré kamenné či drevené domy očarujú dodnes. Mestečko je rozdelené na dve časti: Platz a Dorf. Platz je miesto, kde sa „veci dejú“, Dorf je, naopak, miestom ticha a oddychu.
Tu si každý nájde to svoje. Jediné, čo mierne vyráža dych, sú ceny jedál v reštauráciách a na svahoch. Ak máte radi polievku, pripravte si minimálne osem frankov, pizza nie je lacnejšia ako osemnásť frankov, podobne sú na tom aj iné jedlá. Pokiaľ však ide o ceny nápojov, tie sú, po prepočte na eurá, približne rovnaké ako na Slovensku.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - Henrich Hudec
