Stovky vedcov strávili celý život tým, že sa pokúšali vysvetliť záhadu tejto knihy, jej ručne písaných elegantných stránok, ilustrácií podivuhodných rastlín a kresieb odhalených žien. Knihe sa dokonca pripisovali magické vlastnosti.

Dielo, ktoré nahlodal zub času, opúšťa len málokakedy trezor Beineckeovej knižnice Yalovej univerzity v Spojených štátoch. Avšak malé vydavateľstvo na severe Španielska po desiatich rokoch úsilia nakoniec získalo povolenie vyhotoviť kópie tohto rukopisu.

Záujem o kúpu stúpa

„Dotýkať se Voynichovho rukopisu je niečo úžasné,“ hovorí Juan José García, riaditeľ vydavateľstva sídliaceho na najvyššom poschodí múzea knihy, len čo by kameňom dohodil od slávnej gotickej katedrály v Burgose na severe Španielska.

„Je to kniha obklopená takou záhadnou aurou, že keď ju vidím po prvýkrát, môžem len ťažko popísať svoje pocity,“ vyznáva sa J. J. García.

Jeho vydavateľstvo Siloe sa špecializuje na publikovanie faksimile starých rukopisov. Práva na reprodukciu Voynichovho rukopisu zakúpilo za čiastku, ktorá nebola zverejnená. Chce vydať 898 výtlačkov. Faksimile Voynichovho rukopisu budú také verné, že zachytia aj všetky škvrny, diery a natrhnutia v rukopise.

Vydavateľstvo Siloe chce predávať každú reprodukciu za 7 000 až 8 000 eur a uisťuje, že si už takmer 300 záujemcov rezervovalo po jednom výtlačku.

Raymond Clemens z Beineckeovej knižnice pri Yalovej univerzite sa rozhodol postúpiť práva na reprodukciu diela z toho dôvodu, že oň má záujem vysoký počet ľudí. „Keby sme nechávali do rukopisu nahliadnuť príliš často, zničilo by ho to,“ zdôrazňuje.

Rukopis ukrýva pred zrakmi sveta Yalova univerzita Zdroj: SITA / AP

Reprodukcie umožňujú knižniciam a múzeám, aby mali kópie rukopisu. „Aj my budeme používať faksimile, aby sme mohli dielo ukazovať mimo knižnice, študentom či ďalším záujemcom,“ hovorí R. Clemens.

Rastliny nedokážu vedci identifikovať

Rukopis je opradený záhadami. Kniha je pomenovaná po antikvárovi Wilfridovi Voynichovi, ktorý rukopis získal okolo roku 1912 v Taliansku. Dielo bolo dlho pripisované františkánskemu mníchovi z 13. storočia, Angličanovi Rogerovi Baconovi, ktorého jeho záujem o alchýmiu a mágiu priviedol do väzenia.

Táto teória však bola zavrhnutá v roku 2009, keď bol rukopis podrobený rádiokarbónovej metóde datovania, podľa ktorej bol zhotovený medzi rokmi 1404 a 1438.

Podľa iných teórií údajne môže ísť o dielo renesančného génia Leonarda da Vinciho, o prácu neznámeho autora, ktorý používal kódovaný jazyk, aby unikol pozornosti inkvizície, či dokonca mimozemšťana, ktorý ho zanechal na Zemi ako darček, ale tiež o dokonalý podvrh.

Obsah rukopisu zostáva veľkou záhadou. Rastliny, ktoré sú v ňom vyobrazené, neboli nikdy identifikované. Ani astronomické kresby alebo ilustrácie žien nikdy nevydali svoje tajomstvá.

Medzi tými, ktorí sa márne pokúšali rukopis rozlúštiť je aj americký kryptológ William Friedman, ktorý úspešne dešifroval kód používaný japonskou armádou za druhej svetovej vojny.

Beineckeova knižnica dostáva mesačne tisícky listov od ľudí, ktorí si myslia, že tajomstvo rozlúštili, hovorí René Zandbergen, expert na rukopis. „A 90 percent tých, ktorí navštívia internetové stránky knižnice, tak robia kvôli Voynichovmu rukopisu,“ dodáva.

Vydavateľstvo Siloe ráta s tým, že 200-stranový rukopis vydá do roka a pol. Papier z hmoty, ktorú spoločnosť vynašla, je špeciálne spracovaný tak, aby sa podobal na pôvodný pergamen. Nedokonalosti vzniknú vďaka zvláštnym procedúram, o ktorých sa J. J. García nechce vyjadrovať