„Išlo o 5-tisíc zlatých mincí, dva zlaté prúty s váhou 12 kilogramov a 37 kilogramových odliatkov,“ vypočítal dražobný komisár z Évreux Nicolas Fierfort, ktorý tak súčasne potvrdil správy v miestnej tlači o zlatom poklade.
Všetko zlato bolo podľa neho náramne dômyselne poschovávané, pod nábytkom, pod hromadami oblečenia, v kúpeľni - a tiež v debničke s fľašami whisky, ako aj v plechovej škatuľke, priskrutkovanej pod nábytkom, čo bol vôbec prvý objav, inšpirujúci tie následné.
Na zlato, nakúpené - podľa rovnako objavených potvrdeniek - celkom legálne počas 50. a 60. rokov minulého storočí, sa prišlo, keď si dedič chcel nechať oceniť nábytok zo zdedeného domu. Zlatý poklad potom rozpredala aukčná sieň medzi francúzskych a zahraničných záujemcov na prelome októbra a novembra.
Snáď ešte viac ako dedič sa môže tešiť finančný úrad, ktorému zo zákona pripadne prinajmenšom skoro polovica dedičstva, 45 percent.
Podiel štátu sa podľa znalcov môže ešte zvýšiť, ak sa ukáže, že pôvodný vlastník neuhradil zo zlatého pokladu daň, ktorú odvádzajú francúzski boháči. Potom by na bedrá dediča prešla aj táto povinnosť, a to hneď za ostatné tri roky.
