Filmárka Grusková: Hovoriť po nemecky vás mohlo na Slovensku stáť život

Ako dokumentaristka ste sa doposiaľ vo svojich troch filmoch zaoberali príbehmi silných žien spojených so slovenskou históriou - holokaustom či emigráciou (Gisi Fleischmannová, Chaviva Reicková, Irena Brežná). Podarilo sa vám odhaliť nejakú špecifickú vlastnosť alebo črtu týchto žien, ktorá ich poháňala v boji za práva či životy druhých?

Chaviva Reicková v jednom liste napísala, že keď človek žije v určitej spoločnosti, musí byť za ňu zodpovedný, to znamená, že musí byť činný. Aj historik Timothy Snyder nás po analýze totalitných režimov dvadsiateho storočia v Európe nabáda k tomu, aby sme prijali osobnú zodpovednosť za podobu sveta.

Samozrejme, aj Stalin tvrdil, že prijíma zodpovednosť, ale tu ide najmä o mlčiacu väčšinu, ktorá svojou ústupčivosťou, porušovaním profesijnej etiky či kolaboráciou umožnila nástup totalít.

Ján Kuciak, ktorý cítil zodpovednosť za Slovensko ako máloktorý z našich politikov, v rozhovore pre študentov žurnalistiky povedal, že možno by stačilo kontrolovať zákazky a činy politikov v mestách, v ktorých študenti žijú, teda zaujímať sa o svet okolo seba. Je to šedivé, obyčajné, namáhavé, niekedy nebezpečné, z dlhodobého hľadiska je to však jediná zmysluplná životná stratégia.

Ako ste sa po týchto hrdinkách dostali k téme Karpatských Nemcov a čím vás zaujala?

Máme Karpatských Nemcov v širšej rodine a až po rokoch som si začala uvedomovať, ako ju tento fakt ovplyvnil. Od odmietania materinského jazyka a túžby nevyčnievať z davu až po privilegované postavenie, keď za socializmu zo západného Nemecka prišli balíčky s čokoládou a pár tuzexových bonov.

Kľúčovej svedkyňa však odmietla otvárať bolestnú rodinnú históriu, tak som sa dohodla s germanistom Jozefom Tancerom, ktorý chcel urobiť film o odchádzajúcich nemeckých nárečiach na Slovensku.

Odsun Nemcov z Petržalky Zdroj: Slovenský národný archív

Rozhodli ste sa spracovať túto tému cez ich jazyky, respektíve nárečia, ktoré postupne vymierajú. A s nimi teda aj kultúrne dedičstvo. V popredí je fenomén jazyka ako určitého odlišujúceho i spájajúceho prvku. Prečo ste išli práve touto cestou, a nie napríklad chronologicky cez históriu ich príchodu na naše územie až po dnešok?

V jazyku je obsiahnutý celý náš svet. Ten, kto ovláda jazyk, má moc. Prečo sú dodnes spory o dvojjazyčné tabule s menami obcí tam, kde žijú národnostné menšiny? To, že na Slovensku ľudia po vojne hovorili po nemecky, ich mohlo stáť život, hoci vôbec nemuseli kolaborovať.

V Novákoch skončili po Židoch Slováci

O Karpatských Nemcoch bežní ľudia veľa nevedia. Ako