Hoci sa projekt začal tvoriť podľa kníh Dominika Dána, neskôr si režisérka napísala vlastný scenár a točila nanovo. Aj keď film nesie názov Únos, vo väčšom rozsahu sa pozornosť sústredí na udalosti, ktoré nasledovali po ňom.
M. Č. Solčanská zakomponovala do príbehu novú postavu, mladú novinárku Martu, ktorá nájde na začiatku filmu odťatú hlavu vlastného brata. Vďaka nej sa ponárame hlbšie do jej života, v ktorom figurujú aj mladíci Robo a Oskar (mená nevybrané náhodou).
Marta nie je hlboko vykreslená a nemá šancu prehlušiť ostatné udalosti, preto je väčšinu stopáže skôr pasívna postava, cez ktorú sledujeme momenty iných. Najprv neúspešne pátra po vrahovi svojho brata, k slovu sa dostáva v ostatnej polovici, kedy sa sama aktivizuje. V role novinárky má veľmi dobrú pozíciu a hoci jej nemáte kedy fandiť, vo finálnom akte sa ukáže aj jej pôvod a prepojenie na ostatné postavy. Rebeka Poláková ju nehrá výrazne - na to, že je to jedna z mála nových postáv, je to sčasti škoda.
Úlohy novinárky Marty sa zhostila Rebeka Poláková Zdroj: Elena Rakúsová
Skutočné postavy dostali v príbehu prezývky a sú ľahko čitateľné: Predseda, Chalanisko, Prezident a jeho syn sa nie vždy vizuálne podobajú, no už pri Predsedovi viete, o koho ide podľa atmosféry z predvolebných mítingov alebo zákulisných dialógov.
Prepojenie na stranu je dobre premyslené: nemá názov, ale jasne rozpoznateľné logo. Obsesia Predsedom a jeho sila v spoločnosti je badateľná všade - na nenápadnej foto na vrátnici, aj veľkom billboarde.
Hoci hrozilo, že Maroš Kramár ako silné meno bude tlačiť na pílu alebo imitovať predlohu a zatieni zvyšok castingu, postačí mu niekoľko scén a adekvátny výkon, čo je veľké plus. Postavy defenzívneho Prezidenta sa bravúrne ujal Ján Greššo - žiadne výrazné prejavy, dobre zahraná postava. Jeho syn je ťažšie uchopiteľný, čakajúci na veľký moment...
Maroš Kramár ako Predseda s asistentkou Kristínou Farkašovou Zdroj: Elena Rakúsová
Veľmi silná postava Chalaniska lavírujúca medzi mafiou a politikou dáva veľký priestor na prejav Milanovi Ondríkovi, podobne ako Predseda, aj on musí využiť pár výrazných momentov a replík vychádzajúcich z jeho charakteru. Najmä pri ňom budú pamätníci spokojní s výkonom – dostatočne úlisný, prefíkaný a zákerný.
Tieto štyri postavy rozohrávajú veľké činy, priame uvádzanie dátumov uľahčí orientáciu v deji a umocní očakávanie, čo sa bude diať. Máločo prekvapí: boj o post šéfa SIS, objednávka i realizácia únosu, práca so svedkami, ich kamarátmi a očakávaný výbuch BMW s Robom.
V druhej polovici sa nebudete nudiť
Najlepšie funguje Únos v druhej polovici, kedy sa zmení na veľmi solídnu sondu do slovenskej mafie: ako vznikla, odkazuje na politiku, vybavuje si účty. Funguje lepšie ako úvodné pasáže, v ktorých zaznievajú známe machinácie.
Potom prídu nečakané akty násilia (Únos je skutočne film 15+), popravy i mrazivé dialógy, v ktorých vynikne to najlepšie, čo film ponúka - obsadenie jednotlivých mafiánov na čele s Efendim v podaní Dana Heribana. Je prekvapivé vidieť herca známeho z TV skečov prednášať vtipné a súčasne vražedné vety a v jeho prítomnosti si nikdy nemôžete byť istí, ako scéna dopadne vrátane finále.
Dano Heriban hrá mafiána Efendiho Zdroj: Elena Rakúsová
Druhá časť Únosu dokazuje, že v kinách sa nehrá iba politický triler. Na Slovensku vznikol dobrý žánrový film, ktorý má navyše strhujúcu atmosféru aj v pokojných scénach (objavenie hlavy začína v ospalom zasneženom ráne) či momenty napätia a nebojí sa občas pridať strih viacerých scén súčasne, čím skutočne patrí na veľké plátno a nie iba malú obrazovku.
Vkusné retro
Únos dbá aj na menšie detaily 90. rokov - od automobilov na uliciach, staré logá či billboardy. Tvorcovia pred premiérou príliš nerozoberali tieto aspekty, preto je film veľkým prekvapením po formálnej stránke. Platí to pre dobrú výpravu, šikovné uhly kamery, solídny strih (vďaka nemu má film 95 minút, postupne graduje a nezastavuje) a väčšinu hudby.
Hoci je Únos voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami, začiatok a koniec patrí monológu Robovej matky, ktorá sa prihovára k divákovi na tému slovenskej spravodlivosti. Mnohí diváci sa s ním budú stotožňovať a niektorí by na mieste radšej videli priamo matku Róberta Remiáša, čo by sa vymklo zvolenému štýlu.
Ingrid Timková si zahrala Róbertovu matku Zdroj: Elena Rakúsová
Napriek tomu vyznieva rozpačito, rovnako ako niektoré dialógy alebo dramatická, ale azda príliš krátka scéna výbuchu BMW, čo má byť vrchol filmu. Spolu s pomalším rozbehom a občasnými redšími minútami ide o niekoľko nedostatkov inak vydareného celku.
Verdikt
Nečakajte presnú rekonštrukciu udalostí z 90. rokov a nebudete sklamaní. Únos je zaujímavo poskladaný aj s fiktívnymi postavami. M. Č. Solčanská vytvorila solídnu slovenskú krimi, v ktorej môžete rovnako intenzívne hľadať odkazy, ako aj uznanlivo sledovať žánrovo dobrý film. Nie je stopercentný, ale naznačil, že ak bude režisérka dostávať dobré scenáre, jej filmy môžu dozrieť.
Najväčšie otázniky sa vznášajú nad mladou generáciou, ktorú do kina ženie silná marketingová kampaň aj cez rapera Kaliho – ako budú vnímať film a jeho prepojenie aj na dnešnú spoločnosť? Odčítajú všetky pasáže, ich nadväznosť a budú s ním spokojní ako s kriminálkou, alebo znepokojení, že takto to raz fungovalo a taká éra by sa mohla vrátiť?
