O ich renesancii sa hovorí už niekoľko rokov. Najmä americká armáda mala s ich využívaním veľké plány, z ktorých však postupne upustila. Stroje, ktoré by vo vzduchu vydržali aj niekoľko týždňov, plánovala pred niekoľkými rokmi využívať na špionážne účely, napríklad nad Afganistanom. Projekt sa však predlžoval a predražoval.

Okrem vojenských účelov však vzducholode môžu nájsť rozmanité uplatnenie aj v súčasnosti, od prepravy tovaru až po originálny spôsob prepravy pasažierov.

Britská spoločnosť Hybrid Air Vehicles práve takýmto plánom verí a stavia najväčšiu vzducholoď súčasnosti s názvom Airlander 10. Pôvodne bol projekt určený pre americkú armádu, no v roku 2012 z neho vojsko vycúvalo. V tom istom roku sa uskutočnil jediný armádny skúšobný let v New Jersey. O rok neskôr ho britská firma kúpila späť za nízku čiastku - 301-tisíc dolárov. V súčasnosti za pomoci grantov od britskej vlády a Európskej únie, ktoré majú podporiť ekologickú dopravu, a crowdfundingu ho dokončuje.

Väčšia ako Jumbo Jet, menšia ako Hindenburg

Airlander 10 nie je čistou vzducholoďou a je preto ťažké stroj zaradiť. Héliom plnená balónová časť sa stará o jeho schopnosť letieť len zo 40 percent, dostať sa do vzduchu jej pomáhajú štyri vrtule - dve v prednej a dve v zadnej časti.

S dĺžkou 92 metrov prekonáva veľkosťou aj najväčšie lietadlá, od najdlhšej verzie Jumbo Jetu (Boeingu 747), ktorý je najväčším dopravným strojom amerického výrobcu, je dlhší o vyše pätnásť metrov. V najširšom mieste má 43,5 metra a vysoký je 26 metrov. Na porovnanie, Hindenburg bol ešte oveľa väčší kolos s dĺžkou až 245 metrov.

Plášť o objeme 38-tisíc metrov kubických je naplnený nehorľavým héliom a vyrobený z kombinácie polymérových vlákien Kevlaru, Mylaru a Vectranu.

Airlander 10 je, samozrejme, neporovnateľne pomalší ako dopravné lietadlá, dosahuje maximálnu rýchlosť okolo 150 kilometrov za hodinu, čím spotrebuje na rovnakej trase výrazne menej paliva. Jeho prednosťou je najmä to, že dokáže pristáť takmer na akomkoľvek rovnom povrchu - na ľade, piesku, snehu a dokonca aj na vode. Dostane sa tak aj do odľahlých kútov Zeme.

Unesie desať ton nákladu, v budúcnosti chcú jeho nosnosť zvýšiť, čo ho predurčí na využitie pre nákladnú dopravu. Uvažuje sa aj o tom, že by do odľahlých končín mohol prenášať internetové spojenie. Civilné využitie ponúka aj v podobe netradičných luxusných letov.

Firma dúfa, že sa jej podarí v najbližších štyroch rokoch postaviť štyridsať vzducholodí, prvá by sa mala komerčne začať využívať už v budúcom roku.

Obrie vzdušné plavidlo stavajú v hangároch letiska Cardington v anglickom Bedfordshire, kde sa stavali vzducholode a balóny aj pred desiatkami rokov. V tamojších hangároch bola postavený aj stroj R101, ktorého havária v roku 1930 ukončila záujem Britov o vzducholode.

Prispel metalista, EÚ i vláda, môže aj každý, kto chce

Okolo projektu sa nahromadilo viacero nadšencov a investorov. Európska únia poskytla firme Hybrid Air Vehicles grant vo výške 2,5 milióna z fondu určeného na rozvoj nízkouhlíkových technológií v leteckej doprave, Británia prispela čiastkou 4,7 milióna eur. Peniaze firma zberá aj cez crowdfundingový portál Crowdcube. Z cieľa vyzbierať dva milióny libier sa jej zatiaľ podarilo nahromadiť takmer 1,2 milióna od vyše štyroch stoviek investorov. Najvyšší vklad bol vo výške 250-tisíc libier.

Najznámejším z investorov, ktorý sa s projektom spája, je Bruce Dickinson, frontman heavy metalovej kapely Iron Maiden a nadšenec lietania. Do projektu vložil 450-tisíc dolárov. Pre britský denník The Guardian povedal, že neočakáva, že by sa mu investícia tak skoro vrátila, no chce byť súčasťou zlomového projektu, ktorým si plní sny.